Robert Rodriguez a Quentin Tarantino. To sú mená dvoch kultových režisérov, ktorí sa začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia dostali do povedomia divákov filmami ako Desperádo a Pulp Fiction a od tej doby patria k tomu najlepšiemu, čo sa dá v USA v oblasti kreatívnosti a zábavnosti nájsť. Títo dvaja páni už dlhé roky spolupracujú, keď Rodriguez sfilmoval Tarantinov scenár Od súmraku do úsvitu (s Quentinom v hlavnej úlohe), potom zase Rodriguez vybral hudbu do Tarantinovho eposu Kill Bill a Tarantino na oplátku zrežíroval jednu scénu z filmu Sin City. Jednoducho títo dvaja režiséri sú spriaznené duše a tak sa rozhodli, že svoj ďalší projekt natočia ako dvojfilm, keď každý z nich bude režírovať jeden film.
Ako základ pre tento dvojfilm si zvolili jeho žánrové zaradenia, keď sa rozhodli urobiť poctu takzvaným grind filmom. Grind je ťažko definovateľný filmový žáner, ktorý mal obdobie svojej najväčšej slávy v sedemdesiatych rokoch v USA. Pod tento filmový prúd patria všemožne B-čkové filmy, ktoré sa snažili diváka zaujať lacnými scénami obsahujúcimi šokujúce veci. V rámci grind filmov sa tak divák mohol stretnúť napríklad so zombiami, drastickými sexuálnymi scénami alebo černošskými pomstiteľmi, ktorí nenávideli každého bieleho človeka. Dá sa povedať, že obaja režiséri smerovali k podobným príbehom od začiatku svojej kariéry, aj keď zvyčajne išlo len o jednotlivé ingrediencie ich filmov. V prípade Grindhousu (tak svoj dvojfilm-poctu pomenovali) to zobrali ale úplne vážne a rozhodli sa vytvoriť čo najlepšie filmy tohto žánru.
Prvým filmom v dvojfilme je Rodriguezova časť s názvom Planéta Teror. Príbeh sa točí okolo manželov (Dakota a William), ktorí pracujú v nemocnici ako lekári. Jedná ich nočná služba sa začína pomaly meniť na horror, keď do čakárne začnú prichádzať ďalší a ďalší zranený ľudia, ktorí majú všetci rovnaké symptómy a to neprítomný pohľad a množstvo hnisajúcich rán a vredov. Medzi týmito zranenými je aj tanečníčka Cherry, ktorú neustále kontroluje jej „pasák“ Wray, pretože napriek jej chýbajúcej nohe chce aby išla dokončiť svoje tanečné číslo. Situácia sa začne postupne vyhrocovať, keď sa zranení ľudia stávajú čoraz agresívnejšími a preto sa manželia rozhodnú spolu s hŕstkou zdravých ľudí vybrať do vonkajšieho sveta, kde je ale nakazených ľudí ešte viac…
Ako vidieť podľa príbehu, Rodriguez sa nechal inšpirovať klasickými zombie filmami, ku ktorým nemal veľmi ďaleko ani v minulosti, keďže už v spomínanom filme Od súmraku do úsvitu sa vyskytujú davy mexických zombií. Zaujímavosťou je, že soundtrack svojej časti si robil Rodriguez sám, ale výrazne sa inšpiroval soudntrackmi od režiséra Johna Carpentera, ktorého chcel pôvodne angažovať na výrobu hudobnej zložky filmu. Rodriguez prvých tridsať strán scenáru napísal už v roku 1998 a viaceré úlohy písal priamo na konkrétnych hercov. Čo sa týka hercov, tak v Planéte Teroru si hlavnú úlohu tanečnice zahrala Rose McGowan a z ďalších hercov je zaujímavé napríklad obsadenie Naveen Andrewsa, teda herca, ktorý sa preslávil ako predstaviteľ Sayida zo seriálu Nezvestní. Vo vedľajších úlohách sa ešte mihne napríklad Bruce Willis ako policajt a Quentin Tarantino ako zločinec.
Druha časť dvojfilmu je príspevok Quentina Tarantina pod názvom Auto zabijak (Death Proof). Z počiatku sledujeme postaršieho kaskadéra Mika, pre ktorého je jeho špeciálne upravené auto miláčikom a zároveň vraždiacim nástrojom. Mike sa začne zaujímať o trojicu kamarátok na čele s DJ-kou Jungle Julia, pretože dievčatá prišli do baru osláviť narodeniny Jungle Julii a svojím sexi zovňajškom a správaním okamžite vzbudia pozornosť všetkých mužov v bare, ale najviac sa o nich začne zaujímať práve Mike, ktorý im ponúkne jazdu vo svojom aute. Šialená jazda sa môže začať…
Tarantino sa vo svojej časti Grindhousu zameral na filmy, ktoré sa súhrne nazývajú exploitation. Tento podžáner grind filmov je veľmi rôznorodý a Tarantino sa zameral najmä na feministickú líniu exploitation filmov, keď pôvodne chcel urobiť klasický horror, ale postupne začal meniť scenár filmu do tejto konečnej podoby. Myšlienka na takýto film mu napadla, keď kupoval nové auto a kamarát mu povedal, že platený kaskadér ho môžu naučiť ako prežiť dopravnú nehodu bez ujmy. Pôvodne Tarantino natočil dlhšiu verziu (110 minút), ktorú ale musel pre zaradenie do Grindhousu skrátiť na 87 minút, ale na tohtoročnom festivale v Cannes premietali za jeho účasti práve tu dlhšiu verziu. V hlavnej úlohe kaskadéra sa objaví Kurt Russell a trojicu slečien hrajú zatiaľ neznáme herečky, ale v ďalšej úlohe sa objaví známa Rosaria Dawson, ktorú sme mohli vidieť napríklad v Sin City, alebo v Alexandrovi Veľkom.
Pred každou časťou sú uvedené trailery na neexistujúce filmy, ktoré boli režírované rôznymi spriatelenými režisérmi. Prvý trailer je na film Machete, ktorý chcel kedysi dávno režírovať Robert Rodriguez, ale nakoniec sa film dostal len do podoby takéhoto traileru v hlavnej úlohe s Dannym Trejom. Druhý falošný trailer režíroval Rob Zombie a ma zaujímavý názov Werewolf Women of the SS (v hlavnej úlohe je tu Nicolas Cage). Režisér Edgar Wright (Jednotka príliš rýchleho nasadenia) prispel zase ukážkou s názvom Don´t. A nakoniec je v Grindhouse trailer na film Thanksgiving od Eliho Rotha, ktorý sa preslávil „reklamou“ na Slovensko pod názvom Hostel. Ťažko povedať, či v našich kinách uvidíme tieto trailery (alebo pri ktorej časti), keďže u nás pôjde film rozdelený na dve časti (podobne ako vo väčšine Európy, dôvodom sú nižšie tržby v USA). Pôvodne mala isť najprv Tarantinova časť Auto zabijak 4.10.2007 a potom Rodriguezova Planéta Teror 25.10.2007, ale Planéta Teror bola náhle presunutá na začiatok septembra a preto je už možne ju zhliadnuť v našich kinách.