Ešte dlho sa bude druhá svetová vojna so všetkými svojimi anomáliami ryť v kolektívnej pamäti ľudstva. Možno aj navždy. Potreba vyrovnávania sa povojnovej spoločnosti so svojou minulosťou si hľadá spôsoby naplnenia na rôznych miestach – v historických ústavoch, v odbornej i beletristickej literatúre či na filmovom plátne.
S vojnovou minulosťou a jej hriechmi sa vo svojom najnovšom filme Habermannův mlýn rozhodol pasovať slovenský režisér Juraj Herz. Držiteľ Českého leva za dlhoročný umelecký prínos a Krištáľového glóbusu za mimoriadny umelecký prínos vstúpil do filmových vôd krátkym podobenstvom Sběrné surovosti (1965). Šesťdesiate roky československým filmárom žičili a Herz si v tomto období vybudoval meno najmä kultovým Spaľovačom mŕtvol (1968). Túto skutočne vysoko postavenú latku doteraz neprekročil a asi by bolo márne domnievať sa, že Habermannův mlýn to zmení.
Prínosom tejto vojnovej drámy je však otvorenie jednej z najkontroverznejších kapitol českých dejín – odsunu Nemcov, respektíve ich vyhnania z českého územia bezprostredne po skončení vojny. Námet pochádza od Josefa Urbana, ktorý túto tému rozpracoval na príbehu mlynára Habermanna v románe s fabulovaným dejom, ale inšpirovaným skutočnými udalosťami. A nie náhodou sa názov tejto Urbanovej knihy, vydanej v roku 2001, zhoduje s názvom filmu. Pôvodný scenár totiž pochádza práve od neho. Oslovil ním režiséra Filipa Renča, ale keďže na realizáciu tohto projektu nezískali dostatočnú finančnú podporu, Urban predal svoje práva do Nemecka.
Tam sa zrodilo až trinásť verzií scenára, z ktorých bol nemecko-rakúsko-českou produkciou vybraný jeden. Ten rozpráva príbeh o mlynárovi a majiteľovi píly Habermannovi, jeho rodine a o ľuďoch žijúcich v sudetskej obci na česko-nemeckom pohraničí v období druhej svetovej vojny. Habermann má nemecké občianstvo, ale túto skutočnosť nezneužíva vo svoj prospech. V krutých časoch nacistickej okupácie si zachováva ľudský rozmer a chráni obyvateľov svojej obce neprihliadajúc na to, či ide o Nemcov alebo Čechov. Paralelne s osudom Habermanna sa rozvíja aj problém prerodu ľudských charakterov spôsobený (nie opodstatnený) vplyvom ťažkých vojnových časov. Po skončení vojny sa morálnou a materiálnou biedou napadnutí ľudia postavia proti svojmu dobrodincovi Habermannovi. Film sleduje nezdravé motívy sudetských Čechov, a tým podrýva všeobecne zažitú predstavu o holubičej povahe českého národa.
Herz sa práce na tomto príbehu neujal len ako filmár-profesionál, ale aj ako človek, ktorý sa osobne potýkal s krutosťami vojny, keď bol ako malé dieťa spolu so svojimi rodičmi odvezený do koncentračného tábora. Okrem možnosti osobného vkladu bolo jeho výhodou aj dlhoročné pôsobenie v Nemecku, a teda schopnosť bezproblémovo komunikovať s českou aj nemeckou stranou štábu. Koprodukcia teda nebola v tomto zmysle príťažou. Naopak, vďaka nej si mohol dovoliť nákladné dobové rekvizity (vlaky, autá, zbrane) a pozdvihnúť tak celkovú úroveň filmu.
Minulý rok bol Habermannův mlýn ocenený prestížnou Bavorskou filmovou cenou, a to za réžiu a za herecký výkon Marka Waschkeho ako predstaviteľa Habermanna. Na nemeckej strane hereckého obsadenia sa objavili mená ako Hannah Herzsprungová či Ben Becker, ktoré nemusia byť divákovi našich zemepisných šírok známe, no ocení ich človek zorientovaný v nemeckej kinematografii. Z českých hercov dostal najvýznamnejšiu úlohu (najlepšieho Habermannovho priateľa) Karel Roden, ďalej sa tam objavili Oldřich Kaiser či Jan Hrušinský a priestor dostali aj Slováci Zuzana Kronerová a Andrej Hryc. Na výrobe filmu sa podieľal ešte jeden Slovák – Alexander Šurkala, a to nie v nevýznamnej funkcii hlavného kameramana.
Na Slovensku bude mať Habermannův mlýn premiéru 27. januára. V českej distribúcii je už takmer štyri mesiace a popri pozitívnych ohlasoch sa objavujú aj pripomienky poukazujúce na odlišnosť od historickej pravdy. Faktografickým výčitkám musí čeliť nielen dokumentárny, ale aj hraný film, no netreba zabúdať, že ten ponúka len určitý výsek z reality, aj to skôr len jeho interpretáciu. A tá Herzova, vzťahujúca sa na neľútostné obdobie českých dejín znie: „Nemá sa oplácať zlé zlým. Aj preto vyhnanie Nemcov hneď po vojne nebolo dôstojné českého národa.“
