Jacques Tati je pre nás na Slovensku neznámym pojmom, no to sa nedá povedať o jeho domovine. Vo Francúzsku má povesť legendárneho herca, scenáristu a režiséra, ktorý vo filme pôsobil od tridsiatych až do konca sedemdesiatych rokov. Preslávili ho najmä komédie Môj strýko (Mon oncle, 1958), Les vacances de Monsieur Hulot (1953) a Playtime (1967). Scenár k Iluzionistovi Tati napísal už v roku 1955, no nikdy sa nezrealizoval. Odložený pod názvom „Film Tati N°4“ čakal na svoj čas. Sylvainovi Chometovi, animátorovi, ktorému sa po viac ako pol storočí podarilo príbeh priniesť na plátna, scenár dala Tatiho dcéra Sophie. Verila, že príbeh si zaslúži, aby ho niekto vypovedal.
Chomet vyštudoval animovanú tvorbu, po škole sa okrem iného venoval komiksom a jeho filmovým debutom je krátky film La vieille dame et les pigeons (1998), ktorý si ako prvý z jeho portfólia vyslúžil nomináciu na Oscara. Krátko na to, v roku 2003 nasledovali až dve nominácie za komédiu Trio z Belleville (Les triplettes de Belleville). Štvorlístok nominácií dopĺňa práve Iluzionista, ktorý v kategórií o najlepší animovaný celovečerný film súťaží s Toy Story 3: Príbeh hračiek (Toy Story 3) a Ako vycvičiť draka (How to Train Your Dragon). Okrem toho sa podujal zrežírovať i segment Tour Eiffel zo snímky Paríž, milujem ťa (Paris, je t’aime, 2006).
Iluzionista vznikol vo francúzsko – britskej koprodukcii a to čiastočne i preto, že Sylvain Chomet, pôvodom taktiež Francúz, dlhé roky žije a tvorí v škótskom Edinburgu, kde má i svoje animačné štúdio Django Films. Chomet stále tvorí klasickou ručnou animáciou, ktorá sa už pre neho a jeho filmy stala charakteristickou. V scenári urobil niekoľko zmien. Tou najviditeľnejšou je, že dej presunul z Prahy do Edinburgu (zamiloval sa do jeho farieb), no premenou prešla i sliepočka, ktorá mala účinkovať v kúzelníkovych trikoch – namiesto nej máme mäsožravého králika.
Hlavnou postavou je kreslená verzia Tatiho, zostarnutý iluzionista Tatischeff (mimochodom, Tatiho skutočné meno), ktorý cestuje z mesta do mesta za prácou. V divadlách ho vystriedali rockové skupiny na vzostupe, a tak sa jeho vystúpenie musí uchýliť do menších podnikov, kaviarní a barov. Ocitá sa na vzdialenom škótskom ostrove, kde stretne mladučkú obdivovateľku, ktorá úprimne verí, že je skutočným čarodejníkom. Súhlasí, že ho bude sprevádzať na ceste do Edinburgu za ďalšou prácou. Jej nadšenie mu lichotí a Tatischeff sa na oplátku snaží prekvapiť ju rôznymi darmi, kým mu nič nezostane.
Iluzionista ale nie klasickou romancou, je skôr ľúbostným listom otca dcére. Chomet je presvedčený, že Tati scenár napísal mysliac pri tom na dcéru Sophie, ktorú popri vyťažujúcej práci zanedbával. Námietky však vzniesla jeho prvá dcéra, Helga Marie-Jean Schiel, ktorá vzišla z krátkeho vzťahu s kolegyňou začiatkom štyridsiatych rokov. Nech je pravda kdekoľvek, Sylvain Chomet si dal záležať, aby vzťah kúzelníka s mladou Alice bol iba platonický, no o to vrúcnejší.
Uvedenie Iluzionistu do kín sa odkladalo niekoľko rokov, hoci naplánované bolo už na rok 2007. Prvé zábery sa objavili až rok na to na filmovom festivale v Cannes. Premiéra sa konala iba minulý rok, 16. februára na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale. Snímka nasledujúce mesiace obiehala ďalšie filmové festivaly a do širokej distribúcie sa dostala (s niekoľkými výnimkami) až v októbri minulého roka. Do slovenských kinosál mieri 24. marca.
