Veľkovýpravné príbehy o Johnovi Carterovi – či presnejšie o Barsoome, teda o fiktívnej verzii Marsu – sú už storočie v tieni svojho mladšieho knižného brata. Spisovateľ Edgar Rice Burroughs prvé poviedky o Marse vydával už v roku 1912 v lacných časopisoch, ale knižnej verzie sa pod názvom A Princess of Mars dočkali, až po veľkom úspechu Burroughsovho Tarzana. Prvýkrát sa o adaptovaní sci-fi série uvažovalo už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Samozrejme, vtedajšie filmové efekty by nedovolili vytvoriť plnohodnotnú hranú verziu, preto sa tvorcovia rozhodli pre animovaný film. Keby vtedajšie americké publikum neohrnulo nosom nad prvými skúšobnými scénami, práve John Carter mohol držať prím ako prvý celovečerný animovaný film – o jeden rok by totiž predbehol Snehulienku Walta Disneyho. Prednosť tak napokon (a opäť) dostal Tarzan a jeho džungľová nadvláda bola spečatená.
Štúdio Disney sa o sfilmovanie Burroughsových kníh prvýkrát zaujímalo už v osemdesiatych rokoch. Malo ísť o priamu konkurenciu pre úspešné Star Wars a Barbara Conana. Keď sa filmové práva po rokoch opäť dostali do rúk štúdia, na režisérsku stoličku mal zasadnúť Robert Rodriguez. Ten však po filme Sin City na protest vystúpil z režisérskych odborov a nemohol ďalej na projekte pracovať. Film teda prešiel pod pixarovského režiséra Andrewa Stantona, ktorý má už na svojom konte dvoch Oscarov – jeden za film Wall-E a druhý za scenár k filmu Hľadá sa Nemo. S hraným filmom doposiaľ nemal žiadne skúsenosti. Ba čo viac, zásadne odmieta nakrúcanie sequelov a len vďaka tomu sme sa ešte nedočkali pokračovaní jeho skvelých animákov – a to je len dobre. Knižná séria však nemá len jedno, či dve pokračovania – má dokopy až jedenásť kníh. Preto sa Stanton navonok nemusí zdať ako vhodná voľba na tento megaprojekt, ktorý je pre Disney beztak veľmi riskantný.
Avšak, Stanton – dlhoročný Burroughsov stúpenec – dôsledne vyberal všetkých spolupracovníkov tak, aby na projekte pracovali hlavne oddaní fanúšikovia predlohy. Film navyše vedome koncipuje ako prvý diel trilógie, a preto sa scenár nesnaží prefrčať viacerými knihami, ale zostáva verný prvému z románov. Dokonca aj svoje animátorské pozadie dokázal využiť v prospech filmu. Mnoho ústredných postáv, tzv. zelených Marťanov, bolo potrebné dotvoriť počítačovou animáciou, a tak pri hľadaní tých správnych hercov kládol dôraz na ich schopnosť hrať očami a hlasom. Tak našiel napr. Willema Dafoea, Polly Walkerovú či Thomasa Haden Churcha. Aby mohli čo najvernejšie zahrať túto bojovnú kastu, ktorá meria viac ako tri metre a miesto jedného má až dva páry rúk, neváhali vo vyše štyridsaťstupňových teplotách Utahskej púšte oblečení v celotelových sivých oblekoch balansovať na chodúľoch, zatiaľ čo na helme mali upevnené kamery snímajúce mimiku ich tváre. Vo výsledku by tak mali scény s mimozemšťanmi pôsobiť omnoho prirodzenejšie a o strnulosti, ktorá sprevádza hranie s loptičkou, ktorá na pľaci zastupuje počítačovo dotvoreného hereckého partnera, by nemalo byť ani stopy.
Hrdina filmu John Carter je veteránom americkej občianskej vojny a kapitánom konfederačnej armády. Prenesie sa na Mars, ktorý jeho obyvatelia nazývajú Barsoom. Tu spoznáva dva súperiace klany; štvorrukých bojovných Tharksov impozantnej vysokej štíhlej postavy a zelenej pleti a tzv. červených Marťanov s ľudskou podobou. Krajina spustošená neustálymi bojmi medzi nimi neposkytuje dostatok obživy a vody pre ich prežitie, a tak jedinou záchranou oboch kultúr je mier. Ten, zdá sa, dokáže nastoliť iba Carter.
Adaptovanie knihy do filmovej podoby so sebou zákonite prinieslo zmeny oproti predlohe. Azda najmarkantnejšou bolo vypustenie telepatie, ktorou sa všetci Marťania dorozumievajú a ktorá v scenári skrátka plodila viac problémov ako úžitku. Druhou veľkou zmenou je to, že film svojich hrdinov, ktorí sú v Burroughsovej predstave takmer nahí, oblieka do úsporných – ale aspoň nejakých – kožených odevov. Pri ľudsky vyzerajúcich obyvateľoch Marsu zas upustili od žiarivo červenej pokožky, namiesto toho sú silne opálení a ich telá zdobia červené tetovania. Tvorcovia si mimochodom dali veľmi záležať a pre Marťanov vytvorili celú zložitú kultúru, aby bol dojem starej civilizácie čo najdokonalejší. Pri tom sa inšpirovali napr. kamenným chrámom Petra v Jordánsku či skutočnými púštnymi výtvormi, ktoré s trochou „Photoshopu“ vyzerajú ako staviteľské diela. Pod autenticky znejúci Tharkský jazyk sa podpísal Paul Frommer, ktorý vytvoril i jazyk Avatarov.
Ako sa začali šíriť prvé informácie, fotografie a napokon i trailer, mnohí „nezainteresovaní“ filmu vyčítali, že sa nechal príliš inšpirovať Avatarom alebo originálnou trilógiou Star Wars. (Iróniou je, že samotný Avatar nie je ničím iným ako prepisom klasickej Pocahontas, ale to, zdá sa, nikoho veľmi netrápi.) Pravda je však taká, že práve mega-3D-hit Jamesa Camerona či kultové dieťa Georga Lucasa jednoznačne nesú Burroughsov rukopis a nie naopak. Tam sa vplyv Barsoomu ani zďaleka nekončí. Celá jedna generácia vedcov, fyzikov a, samozrejme, astronautov bola inšpirovaná práve sériou kníh o záhadnej červenej planéte.
John Carter si v knižnej verzie so sebou nesie prívlastok – John Carter of Mars. Štúdio Disney a aj režisér Stanton sú si však dobre vedomí toho, že Burroughsová jedenásťdielna fantazijná séria nie je ani zďaleka taká známa ako Tarzan. Nemôžu sa teda spoliehať iba na existujúcu fanúšikovskú základňu. Hoci sa môže zdať, že rozhodnutie vymazať z mena „of Mars“ nebolo až také razantné a dôležité, filmu sa možno vďaka tomu otvoria dvere k omnoho širšiemu publiku. A väčšie obecenstvo tento film naozaj potrebuje. Rozpočet sa údajne nečakane nafúkol až na 250 miliónov dolárov, čo ešte nezahŕňa ani ďalších 120 miliónov potrebný na marketing filmu. (Pre porovnanie, odhadovaný rozpočet poslednej Potterovky bol o polovicu menší, no zarobil vyše 380 miliónov.) Obava z toho, že film finančne prepadne, je preto viac než opodstatnená.
Z dostupných článkov a rozhovorov je však zjavné, že pre všetkých, ktorí sa na projekte podieľajú, ide o srdcovú záležitosť. Nielenže filmu veria, ale hlavne dúfajú a robia všetko preto, aby sa im podarilo do filmu preniesť presne to, čo ich ako malé deti očarilo a fascinovalo a vďaka čomu je práve séria Barsoomu „Harrym Potterom“ ich generácie. Toľko oduševnenia a zápalu sa vidí málokedy, preto ak sú odhady blízko k pravde a John Carter by na seba nezarobil (a nedočkáme sa teda ani pokračovania), snímka so silnou a podmanivou atmosférou má minimálne veľký potenciál skultovieť – a nielen medzi fanúšikmi predlohy.
