Čiernobiely a nemý – taký mal byť film Koža, v ktorej žijem podľa predstáv Pedra Almodóvara, ktorého myseľ maľovala snímku v štýle ponurých filmov Fritza Langa. Almodóvar sa síce svojou provokatívnosťou v osemdesiatych rokoch 20. storočia preslávil ako enfant terrible španielskeho – či rovno európskeho – filmu, no toto bol risk, ktorý ani on radšej nepodstúpil. V máji tohto roku sa teda v súťaži o Zlatú palmu festivalu v Cannes predstavila typicky pestrofarebná (a samozrejme aj ozvučená) dráma s prímesami trileru a frankensteinovského hororu.
Koža, v ktorej žijem je voľnou adaptáciou knihy Thierryho Jounqueta, francúzskeho autora kriminálnych románov s noirovým dotykom. Na knihe Mygale, ktorá sa stala Jonquetovou najúspešnejšou, Almodóvara fascinovala téma pomsty, ktorá ho úplne opantala, a tak sa rokmi príprav film výrazne vzdialil od svojej predlohy. Ústrednou postavou filmu je Robert Ledgard, geniálny plastický chirurg, ktorého manželka po tragickej autonehode podľahla popáleninám. Teraz, o niekoľko rokov neskôr, sa mu podarí vyvinúť unikátnu kožu odolnú pred ohňom. Avšak pri svojich pokusoch sa neobáva prekročiť všetky hranice a vo svojom dome uväzní tajomnú Veru, ktorá slúži jeho zvráteným pokusom. V paralelnej línii sa odvíja príbeh lupiča Zeca, ktorý hľadá úkryt pred políciou práve v Robertovom dome, kde pracuje jeho matka. Ako sa ich životy prekrížia a skomplikujú, na to si musíte počkať do 8. septembra, keď film dorazí do našich kín.
Pedro Almodóvar je doposiaľ najúspešnejším španielskym režisérom, a to aj napriek tomu, že kritikom sprvoti nevoňal. Jeho silné ženské postavy, experimentovanie a odvaha púšťať sa aj do tabuizovaných tém sa už zapísali do novodobých filmových dejín Zaujímavosťou je, že jeho začiatky sú úzko spojené s Antoniom Banderasom, ktorý zosobnil hlavnú postavu Roberta. V osemdesiatych rokoch spolu absolvovali hneď niekoľko snímok, ktoré ich oboch katapultovali na svetovú filmovú scénu. Koža, v ktorej žijem je ich šiestym spoločným projektom, ktorý nasledoval po viac ako dvadsaťročnej odmlke.
Keď bol film prvýkrát ohlásený v roku 2002, v otázke hlavnej ženskej roly sa špekulovalo o Penélope Cruz, no predmetom chirurgových nehumánnych pokusov sa napokon stala pre nás skôr neznáma Elena Anaya. Už niekoľko rokov múti vody domáceho filmového priemyslu a zaujala kritikov vo vedľajších úlohách v snímkach ako Sex a Lucia (Lucía y el sexo, 2001) či v Almodóvarovom filme Hovor s ňou (Hable con ella, 2002). Okrem toho sa objavila v úlohe Draculovej nevesty v Hollywoodskom Van Helsingovi (2004) či v hudobnom videoklipe Justina Timberlaka.
Koža, v ktorej žijem sľubuje mrazivý zážitok s prekvapivým rozuzlením, ale hlavne poctivú filmársku robotu Pedra Almodóvara, ktorý sa prvoplánovo neklania vkusu divákov. Vo svojich 61 rokoch sa po boku svojho dvorného skladateľa Alberta Iglesiasa a kameramana José Luisa Alcainepustila pustil do úplne iného žánru a podľa reakcií z filmových festivalov sa ho pevne chopil oboma rukami.
