Paríž 36

Režisér Christophe Barratier sa rád vracia do jednoduchších a tradičnou francúzskou atmosférou nabitých rokov minulého storočia. Svojím najnovším filmom maľuje poetický obraz spoločnosti roku 1936 počas revolučnej eufórie z víťazstva Ľudového frontu. Francúzi sa mohli prvýkrát tešiť z väčšej slobody, ale v povetrí už panovali neblahé náznaky príchodu hrôz Druhej svetovej vojny. A hoci tvoria dejepisné udalosti pozadie príbehu, účelom nebolo nakrútiť historickú kroniku, ale priblížiť každodennosť obdobia, keď boli ešte kabarety a malé koncertné sály stále žilami kultúrneho života, ktoré priťahovali obyvateľov z priemyselných zón a potláčali sociálne rozdiely. To sa odráža aj v neurčitosti prostredia, ktorou chcel Barratier nadviazať na štýl slávnych režisérov Carného a Préverta. Film sa odohráva na fiktívnom predmestí Paríža s názvom Faubourg (z čoho je odvodený aj pôvodný názov Faubourg 36). V ňom autor spojil prvky štvrtí Ménilmountant, Montmartre a Belleville a vytvoril novú na hranici medzi mešťanmi a robotníckou triedou. Snímka samotná sa tiež pridŕža niekoľkých prvkov typických pre filmovú tvorbu tridsiatych rokov a dobovú hudbu používa len ako kulisu, ktorá dotvára nový vesmír v tom starom.

Tu žijú traja muži, hrdinovia filmu, ktorí pred štyrmi mesiacmi prišli o prácu, keď sa zavrel varieté podnik Chansonia. Pigoil bol tridsať rokov kulisárom a ak si čoskoro nenájde prácu, hrozí mu, že príde o dvanásťročného syna. Prchký Milou bol elektrikárom. Tento milovníkom žien sa nevie zmieriť so zmenou klímy v parlamente a často vystupuje ako „hovorca“ robotníckej triedy. Posledným je Jacky, ktorý sám seba nazýva Princom imitácie. V Chansonii pracoval v bufete, ale sníva o tom, že všetkých presvedčí o svojom hereckom talente. Ani jeden z nich nezdieľa nadšenie zvyšku obyvateľov zo zmien novej vlády a rozhodnú sa násilím prevziať spustnuté divadlo a predstaviť v ňom muzikál, ktorý si Chansonia už dávno zaslúžila. Do cesty sa im postaví miestna hlava mafie Galapiat, ale na pomoc im prichádza mesto i mladá a krásna herečka Douce a spoločne obnovia slávu kabaretu na periférii Paríža.

Výber hercov do troch mužských rolí nebol náročný. Dvoch si režisér priviedol zo svojho predošlého cenami ovešaného filmu Slávici v klietke. Úloha Pigoila bola písaná na mieru pre skúseného Gérarda Jugnota a čo sa týka Kada Merada, tomu chcel Barratier už dlho zveriť hlavnú postavu, aby vyzdvihol jeho široký repertoár postáv, detské vyžarovanie a cit pre ľudskú prirodzenosť. Uznávaný divadelný a filmový herec Clovis Cornillac bol režisérovou prvou voľbou pre úlohu Miloua a našťastie sa mu scenár páčil a našiel si na film vo svojom napätom programe čas.

A čo predstaviteľka hlavnej ženskej postavy? Tú tvorcovia pracne hľadali počas šesť mesiacov trvajúcich castingov. Bolo veľmi náročné skĺbiť v jedinej osobe vynikajúcu úroveň speváckeho a aj hereckého talentu a spomedzi stoviek dievčat našli všetky kvality stelesnené v sotva osemnásťročnej Nore Arnezeder. Podľa režiséra do postavy vniesla potrebné množstvo sebavedomia, ale aj nevyhnutnú mieru neistoty, ktorá presne vystihuje Douce bažiacu po živote. (Za pravdu mu dávajú aj odborné poroty prestížnych filmových ocenení.) Narozdiel od nej museli jej partneri podstúpiť sedemmesačný spevácky a tanečný tréning, aby zo seba vyťažili čo najviac.

Paríž 36 popisuje jej tvorca ako zmes muzikálovej komédie, filmu noir a drámy a neskrýva ambície priblížiť sa ním k westernovej klasike v zmysle „Vtedy v Paríži“. Popud na jeho vznik prišiel priamo od skladateľov hudby a piesní už pred dekádou. Reinhardt Wagner, Frank Thomas a Jean-Michel Derenne predložili návrh produkčnej spoločnosti Galatee Films, ktorú vedie Barratierov strýko, taktiež veľmi známy filmár Jacques Perrin. Projekt ležal niekoľko rokov ľadom, až kým si Barratier nespomenul na ponúknuté piesne a už počas toho, ako svetu predstavoval film Slávici v klietke, sa v ňom začali rysovať prvé kontúry príbehu. Nasledoval podrobný výskum, štúdium dobových periodík a v záujme čo najväčšej realistickosti sa stretol aj s odborníkom na vaudeville a kabarety. Na týchto základoch vytvoril prvý náčrt príbehu, ale jeho zložitosť a dĺžka ešte vyvolávali zmätok.

Pri Barratierovi stálo šťastie a keď sa odhodlal osloviť dlho obdivovaného Toma Sterna, dvorného režiséra Clinta Eastwooda, ten neváhal a so spoluprácou súhlasil. Posledné, čo chýbalo do skladačky bol dizajnér, ktorý by navrhol fiktívne mestečko. Pre prácu takýchto rozmerov bol Jean Rabasse dokonalou voľbou. Výber filmovacej lokality padol na Českú republiku, kde sa nakoniec natočilo asi 90% materiálu. Rabasse tam uprostred krajiny asi štyridsať kilometrov od Prahy zrekonštruoval malé Parížské námestíčko a od základov postavil kabaret Chansonia. Šikovné pohyblivé steny umožnili pohodlné nakrúcanie a využitie bohatých pohybov kamier.

Paríž 36 prichádza do slovenských kín 10. septembra a vy sa môžete na vlastné oči presvedčiť, či dokázal režisér zopakovať vysoko cenenú lyrickosť a sentimentálnosť, ktorá vyniesla Slávikov v klietke na celosvetové výslnie.