Persepolis

Filmy, ktoré sa dohrávajú v minulosti sú často rozprávané formou spomínania detského alebo dospievajúceho hrdinu, ktorý udalosti a dobu vníma inak ako dospelý človek. Takýto štýl rozprávania je veľmi účinný na vyvolanie dojmu zlatých starých čias, ktoré sa už nikdy nevrátia, ako to bolo napríklad v prípade filmu Obecná škola, ktorý asi u každého diváka vyvolal pocit, že zobrazované obdobie bolo úžasné a takmer bezstarostné. Takýto spôsob rozprávania je však možné použiť napríklad aj v prípade viac-menej negatívnych udalostí, ako je to aj v prípade filmu Persepolis, ktorý je vo viacerých ohľadoch unikátnym projektom a čoskoro sa objaví aj v našich kinách.

Film vznikol na základe prvého iránskeho komiksu, ktorý bol napísaný a nakreslený ženou, konkrétne Marjane Satrapi, ktorá je zároveň aj hlavnou hrdinkou príbehu. Už samotný fakt, že komiks vymyslela žena je veľmi zaujímavý a o nič menej interesantný je aj autobiografický príbeh. Komiks rozpráva o Marjane, ktorá vyrastá v Iráne v dobe zmeny režimu v krajine. Prozápadného diktátora Šaha vystrieda tvrdá islamská republika. Marjane je mimoriadne vnímavé dievča, ktoré sa len tak ľahko nechce zmieriť s tvrdou islamizáciou v krajine, a preto sa viac zaujíma o západnú kultúru. Tri prúžky Adidas a tričko Punk is not dead nosí spolu s klasickou islamskou šatkou. Zatiaľ sa v Iráne dejú veľké veci, prebieha vojna s Irakom. Rodičia preto pošlú svoju dcéru do Európy…

Svet komiksu bol takmer úplne prenesený na filmové plátno, keď film je v podstate klasickým 2D animákom, ktorý je ale urobený v silne štylizovanej podobe, ktorá zachováva pôvodnú atmosféru predlohy. Spracovanie by sa dalo porovnať s filmom Sin City, najviac používané sú dve farby, čierna a biela. Na druhej strane, scény z prítomnosti sú zobrazené vo farbe, ale prevládajú najmä tie čiernobiele retrospektívne scény. Vizuálna stránka Persepolisu je navyše silne ovplyvnená rozdielom medzi iránskou a západnou kultúrou, keďže samotná autorka študovala v Európe a zostala tu aj žiť.

Komiks aj film otvorene kritizujú iránsky režim, pretože zobrazujú negatívne dôsledky iránskej islamskej revolúcie. Je preto logické, že komiksové dielo v Iráne nevyšlo a takisto ani film sa tam asi tak skoro nebude premietať. Keď sa mal film premietať na festivale v Cannes, tak islamská organizácia blízka iránskej vláde poslala francúzskej ambasáde protestnú nótu ohľadom filmu, ktorý klame o ich slávnej revolúcii. Napriek tomu v Cannes film bol v súťaži a získal cenu poroty. Horšie to bolo v prípade Medzinárodného filmového festivalu v Bangkoku. Tam Persepolis stiahli z programu potom, ako organizátorov navštívil iránsky veľvyslanec a vysvetlili im, že by bolo lepšie pre obe krajiny, keby sa film na festivale nepremietal.

Okrem spomínanej ceny z Cannes film získal festivalové ceny po celom svete a takisto veľmi priaznivé kritiky všade, kde sa už premietal. Bol nominovaný aj na Zlatý Glóbus a nominácia sa mu ušla aj na Oscaroch v kategórií Najlepší animovaný film. U nás má Persepolis premiéru 24.4. a v našich kinách budeme môcť spoznať svet iránskej mládeže v pohnutej dobe prostredníctvom mimoriadne zaujímavého spracovania.