Spojenie tanca a filmu nepatrí v kinematografii medzi ojedinelé úkazy. No divákom, ktorým nestačia hip-hopové kreácie pospájané jednoduchým šablónovitým príbehom, filmári v novom tisícročí príliš veľa dôvodov na návštevu kina nedávali. V tomto roku sa však túto situáciu pokúsil zlepšiť nemecký režisér Wim Wenders so svojim filmom Pina, ktorý sa bude od 22. septembra premietať aj v slovenských kinách.
Pina je predovšetkým poctou svetoznámej choreografke Pine Bausch, ktorá v sedemdesiatych rokoch založila tanečno-divadelný súbor Wupperthal a významne ovplyvňovala svet tanca a divadla až do svojej smrti v roku 2009. Dokument Wima Wendersa však nezachytáva len pôsobivé tanečné choreografie. Film je popretkávaný aj záznamom Piny pri práci – ako tanečnice alebo choreografky – a tiež rozhovormi, v ktorých spolupracovníci spomínajú na umelkyňu a jej zanietenosť pre tanec, pomocou ktorého dokázala zmeniť nielen ich profesionálny život. Pre Wendersa to ale nebol prvý projekt ktorého predmetom je iný druh umenia, aj keď doposiaľ sa realizoval najmä na hudobnom poli. Už svoj absolventský film z roku 1970 Leto v meste venoval anglickej kapele The Kinks a známy je aj jeho hudobný film Buena Vista Social Club, či spolupráca s U2 – The Million Dollar Hotel, videoklip Stay! (Far Away, So Close). Tieto predchadzajúce skúsenosti zúročil aj pri nakrúcaní Piny.
Film sa od februára 2011 premietal už na viacerých festivaloch a zahraniční kritici vyzdvihujú predovšetkým pôsobivé zachytenie tanečných vystúpení. Tomu bez pochýb napomáha aj použitie 3D, pričom Pina je prvým európskym filmom s tretím rozmerom. Filmári ale nepoužili stereoskopiu iba ako samoúčelnú atrakciu, ale prostredníctvom tretej dimenzie sa snažili najmä zvýrazniť pohyb tanečníkov v priestore divadelného pódia. Podľa vlastných slov režisér verí, že „budúcnosť tejto technológie neleží tam, kde sa v súčasnosti najviac používa – teda vo fantasy filmoch.“ Podľa neho totiž nikto nepredpokladal, že technický pokrok (3D a digitálne kamery) prispeje hlavne k opätovnému oživeniu dokumentárneho filmu.
Zaujímavosťou sprevádzajúcou vznik filmu je, že Wenders sa o spoluprácu so svojou slávnou krajankou pokúšal už pomerne dlhú dobu, no roky uvažoval nad vhodným spôsobom zachytenia tanca, ktorý mu po náročných prípravách napokon poskytli až moderné 3D kamery. Neskorý začiatok nakrúcania však už nestihla samotná umelkyňa. Iróniou osudu totiž Pina Bausch zomrela ešte počas príprav na nakrúcanie a režisér sa tak musel vzdať svojho sna o spoločnom projekte. Po pozastavení predprodukcie a následnej dohode s jej rodinou a produkčnou spoločnosťou bol film napokon dokončený. Z plánovaného zachytenia tanečných vystúpení sa však zmenil aj na poctu životu a dielu zosnulej choreografky.
Slovenskí diváci sa tak môžu tešiť na atraktívne zachytené tanečné choreografie a zároveň na pútavý životný príbeh jednej z najvplyvnejších postáv moderného tanca a divadla, ktorej osobnosť a odhodlanie dokázala meniť rovnako osudy účinkujúcich aj divákov.
