Winston Churchil povedal o Alanovi Turingovi, že jeho práca predstavuje najväčší príspevok jednotlivca k víťazstvu spojencov v II. svetovej vojne. Ako sa to podarilo matematikovi?
Alan Turing, práve o ňom je historická dráma The Imitation Game, pracoval počas Druhej svetovej vojny v Bletchley Parku – britskom centre pre lámanie kódov, ktorého úlohou bolo dešifrovať tajné správy nacistického Nemecka. To na ich kódovanie používalo známy prístroj Enigma. Na základe poľských predvojnových metód sa správy dali veľmi pracne dešifrovať a práve tento proces sa snažil Turing vylepšiť. Zároveň sa však pracovalo aj na vývoji Enigmy, ktorá sa stávala prepracovanejšou. Prelomenie šifry tak bolo čoraz náročnejšie. Dekódovať bolo navyše možné len obmedzené množstvo správ.
Turing sa v odpovedi na tieto problémy vrátil k svojim starším prácam a vymyslel koncept stroja, ktorý dokázal pracovať so všetkými kombináciami a správy dešifroval rýchlo. Spolu s kolegami tak zostrojil prvý moderný elektro-mechanický počítať. Predpokladá sa, že vďaka tomuto objavu sa podarilo vojnu skrátiť o dva až štyri roky a spojenci priamo vďaka tomu vyhrali niekoľko dôležitých bitiek. Jeho ďalšia povojnová práca prispela k rozvoju počítačov i umelej inteligencie. V osobnom živote sa však nezavinene dostal do viacerých vážnych problémov súvisiacich s jeho, v tej dobe, nezákonnou homosexuálnou orientáciou, ktoré sa skončili dodnes nevysvetlenou predčasnou smrťou. Uznania sa mu posmrtne dostalo až v nedávnej dobe.
Scenár k filmu napísal americký spisovateľ Graham Moore podľa Turingovej biografie z pera britského matematika a aktivistu za práva gayov Andrewa Hodgesa. V knižnej podobe sa dostala do obehu už v roku 1983. V prípade oboch pánov ide o ich debut. Moore však pred týmto scenárom zaujal svojim románom, ktorý sa stal v USA bestsellerom. Scenár pre The Imitation Game sa v roku 2011 dostal na prvé miesto výročného zoznamu najlepších nesfilmovaných scenárov.
Dôležitým medzníkom v kariére je snímka aj pre jej nórskeho režiséra Mortena Tylduma, keďže ide o jeho prvý film v angličtine. Doteraz sa blysol najmä vynikajúcou komédiou Buddy (2003) a solídnym thrillerom Headhunters (2011).
Alana Turinga stvárnil britský herec Benedict Cumberbatch, ktorý sa celkom pravidelne objavuje v britských a amerických filmoch. Popri tom hrá i v televízii a v divadle. V doterajšej kariére najviac zaujal v seriáli Sherlock a z filmov to boli napríklad snímky 12 rokov otrokom, či Tinker Tailor Soldier Spy (Niekto musí z kola von, 2011). Ukazuje sa však, že práve The Imitation Game by mohla byť pre neho vstupenkou do prvej ligy. Nedávno bol obsadený aj do hlavnej role márveláckej snímky Doctor Strange.
V ďalších úlohách uvidíte niekoľko známych a kvalitných hercov. Hlavnú ženskú postavu matematičky a blízkej Turingovej priateľky zosobnila Keira Knightley, veliteľa dešifrovacie centra Charles Dance (Tywin Lannister z Game of Thrones) a šéfa tajnej služby MI6 Mark Strong.
The Imitation Game vznikla v britsko-americkej koprodukcii a už od augusta obieha filmové festivaly, na ktorých získala niekoľko ocenení. Ďalšie výročné pribúdajú a na viaceré prestížne je nominovaný aj predstaviteľ hlavnej úlohy. V novembri sa snímka dostala do britských a amerických kín. Kritika a diváci svorne nešetria chválou. K nám dorazí 29. januára a nemusíme pochybovať o tom, že sa je načo tešiť.
