12

Originálny názov: 12

Žáner: dráma
Minutáž: 159 minút
Krajina pôvodu: Ruská federácia
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Scenár: Nikita Michalkov
Scenár: Nikita Michalkov, Vladimir Moiseyenko
Kamera: Vladislav Opeljanc
Hudba: Eduard Artmeyev
Hrajú: Alexej Petrenko, Nikita Michalkov, Valentin Gaft, Sergei Makovetsky, Sergei Garmash, Yuri Stoyanov, Sergei Gazarov, Michail Yefremov

Opakovanie je matkou múdrosti, hovorí sa v starej múdrosti. Zrejme si to vravia i filmári, ktorí z času na čas vytvoria remake slávneho filmu. Dôvody sú rôzne. Nedostatok momentálnych nápadov, uvedenie filmu z cudzej kultúry so zasadením do stereotypov cieľovej kultúry, vytlčenie kapitálu z overených komodít, ktoré sa presadili v zahraničí, či jednoducho nakrúcanie z rozmaru a sna. Výsledok je často kontroverzný a divákov delí na dve nezmieriteľné skupiny. Večný boj originálnych filmov a remakov sa minulý rok rozrástol o príspevok z Ruska. Nikita Michalkov nakrútil remake legendárneho amerického filmu 12 rozhnevaných mužov. Ide o paradox, keďže väčšinou sa filmy prerábajú opačným smerom, teda zo sveta do USA. V našich kinách sa tento film objavuje pod názvom Dvanásť.

Úlohou dvanástich porotcov je jednohlasne rozhodnúť o vine či nevine čečenského chlapca, ktorý mal zavraždiť svojho nevlastného otca, príslušníka ruskej armády. Prípad vyzerá byť na prvý pohľad viac než jasný. Porota je zložená z obyčajných ľudí, ktorí reflektujú kultúrne a sociálne pozadie Ruska. Každý z porotcov si prežil svoju životnú traumu, každý si nesie svoj údel. Nájdeme tu oduševneného herca, básnika, nedočkavého televízneho producenta, hrdého žida, predpojatého taxikára, vypočítavého riaditeľa cintorína, kaukazského lekára, ale i bývalého dôstojníka, muzikanta, či absolventa Harvardu. Kolorit spektra ruskej spoločnosti dotvárajú priestory, v ktorých sa o doživotnom väzení rozhoduje. Miestom činu je zastaralá 40-ročná školská telocvičňa, ktorá slúži ako dočasná miestnosť pre zasadanie poroty. Prostredníctvom vynikajúcich hereckých výkonov film ponúka divákom na zhliadnutie hneď niekoľko „One Man Show“ v jednom filme. 12 majstrovských výkonov v jednom filme sme nevideli už asi 50 rokov, tak si ich treba patrične vychutnať.

Dvanásť je vydareným pohľadom na charakteristické ľudské vlastnosti. Michalkov kladie dôraz najmä na sociálnu zložku prejavu. Kritizuje súčasnú spoločnosť, podozrivé kšefty, korupciu, bezvýchodiskovosť slabších sociálnych skupín a národnostnú neznášanlivosť ako takú. Rusko vykresľuje ústami postáv výlučne v tmavých farbách. Kritizuje sociálne rozdiely vnútri krajiny, ako i samotných obyvateľov za ich neochotu rozhodovať sa v krízových situáciách, kedy dostáva prednosť alkohol, pohŕdanie a zbytočný smiech.

Aj keď ide o remake, renomovanému ruskému režisérovi (Unavení slnkom – Oscar za cudzojazyčný film, Veľká cena poroty na MFF v Cannes) sa podarilo vytvoriť praktický nový film. Síce sa drží dejových zvratov z originálu, no je cielene namierený na rozbor spoločnosti. Lumetov originál sa držal v jednej miestnosti hodinu a pol. Michalkovov remake opúšťa telocvičňu početnými flashbackmi, ktoré na pozadí silno filtrovaných, miestami snových fragmentov vytvárajú obraz o živote obvineného chlapca. To je oproti originálu radikálna zmena. V ňom sa obvinenému ušiel iba jeden krátky záber. Michalkov zmenil i proces, akým sa porota necháva presvedčiť či už jednou alebo druhou stranou. V origináli sa tak dialo takmer výlučne na základe faktických pripomienok, ktoré vyvolávali u porotcov pochybnosti. V ruskej verzii možno za „hybateľa deja“ označiť morálne vyrovnávanie sa so skutočnosťou ako takou. Porotcovia majú v talóne niekoľko príbehov, ktoré súkajú z rukáva. Dôraz sa pritom nekladie na jednotlivca, ale na spoločnosť ako takú.

Jediným záporom, ktorý môže divákov znervózňovať je rozťahanosť deja. Predsa len, 150 minút si vyžiada celkom slušnú porciu trpezlivosti. Dej predlžujú najmä spomínané prejavy jednotlivých postáv, ktoré často krát nemajú nič s odsúdeným, ani s procesom, len globálne kritizujú zvrátenú spoločnosť. Oproti originálu nejde v žiadnom prípade o oživenie, skôr o zahĺbenie sa do témy. Tento tvorivý postup možno pričítať Michalkovovmu záujmu preniesť na plátno viacrozmerný materiál, ktorý obstojí nielen na meštiackej, ale i na celonárodnej platforme.

Konečný verdikt znie: podarilo sa. Michalkov vytvoril hodnotný remake, ktorý rozšíril obzory originálu o alternatívny koniec, o logicky vypointované zasadenie príbehu do ruských reálií a o komplexný obraz súčasnej spoločnosti zmietanej vlastnou segregáciou a predsudkami. Najhodnotnejším faktom tohto filmu však je, že sa netýka iba Ruska…