Originálny názov: 127 Hours
Žáner: dráma, thriller
Minutáž: 94 minút
Krajina: USA, Veľká Británia
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Danny Boyle
Scenár: Danny Boyle, Simon Beaufoy, Aron Ralston
Kamera: Enrique Chediak, Anthony Dod Mantle
Hudba: Danny Boyle, Simon Beaufoy, Aron Ralston
Hrajú: Enrique Chediak, Anthony Dod Mantle a ďalší
Tohtoročná oscarová sezóna sa naozaj vydarila. Hneď niekoľkým filmovým tvorcom sa v priebehu zopár mesiacov podarilo presvedčiť verejnosť aj kritikov o tom, že nápady im rozhodne nedochádzajú. Nebáli sa pritom ani tém a príbehov, ktoré sa ťažšie spracúvajú do filmovej podoby. Či už hovoríme o pohľade do duše psychicky labilnej baletky (Čierna labuť), o anglickom kráľovi s rečovou chybou (Kráľova reč), alebo o tom, kto a ako založil Facebook (Sociálna sieť), všetky tieto filmy dokázali, že aj na prvý pohľad málo atraktívne námety sa dajú filmovo spracovať špičkovým spôsobom. Tak trochu v tieni týchto megaúspešných projektov zostal najnovší film režiséra Dannyho Boyla, 127 Hodín. Treba povedať, že Boyle mal oproti Darrenovi Aronofskymu či Davidovi Fincherovi ešte ťažšiu úlohu – sfilmovať skutočný príbeh o mladom horolezcovi Aronovi Ralstonovi, ktorému nešťastnou náhodou privalil ruku balvan. Musel teda vykúzliť prekvapivé a vizuálne nápadité dielo postavené na mediálne známom, jednoduchom príbehu s drastickým priebehom a relatívne šťastným koncom. Prvým krokom k úspechu bolo, že Danny spojil sily s jedným z najuniverzálnejších hercov súčasnosti, Jamesom Francom. A spoločne zmenili Aronových šesť dní agónie v hlbokej rokline na pútavý filmový príbeh o nezlomnosti ľudskej vôle.
Danny Boyle sa v súčasnosti právom zaraďuje medzi najuznávanejších filmových režisérov. Je ochotný (a čo je dôležitejšie, schopný) pracovať aj s nižším rozpočtom a dokáže vynikajúco zachytiť charakter doby. Nerobí mu problém kombinovať silné a veľmi realisticky pôsobiace emócie príbehu s nápaditým technickým prevedením (spomeniem dnes už kultový Trainspotting, výbornú sci-fi snímku Sunshine či oscarového Milionára z chatrče). Inak tomu nie je ani pri 127 Hodinách. Tržby z amerických kín sú na súčasné pomery skromné – k dnešnému dňu zhruba 18 miliónov amerických dolárov, teda iba približné pokrytie odhadovaných nákladov na výrobu filmu. Ak však prihliadneme na fakt, že bol distribuovaný len do limitovaného počtu kín a v iných častiach sveta čakal na premiéru niekoľko týždňov, nemožno ho označovať za prepadák. Práve naopak – Francova one-man-show pod režisérskou taktovkou Dannyho Boyla je aj napriek nižšiemu komerčnému potenciálu filmom, ktorý sa naozaj oplatí vidieť.
Aron Ralston (skutočne výborný James Franco) je dobrodruh pred tridsiatkou, ktorý má rád prírodu. Jeho obľúbeným relaxom je zbaliť si batoh, vypadnúť z mesta a podniknúť horolezecký výlet. O svojich plánoch obvykle nikomu nehovorí. Jeho osudná túra sa zo začiatku nijako nelíši od predchádzajúcich, no všetko sa mení, keď rozmerný kus uvoľnenej skaly privalí jeho ruku a uväzní ho pri skalnej stene. Nemôže sa ani pohnúť a jeho pokusy o nadvihnutie balvanu sú iba stratou času a cenných síl. Aron má so sebou len výbavu na lezenie, trochu jedla a vody a beznádejne tupý nôž. Príbuzní a priatelia nemajú ani tušenie, kam presne sa vybral. Ak sa rýchlo nevyslobodí, čaká ho istá smrť. Nezostáva mu preto nič iné, ako poraziť sám seba a zároveň pokoriť aj prírodu. Nahráva teda na video krátky odkaz pre blízkych a robí to, čo je nevyhnutné…
Pri hodnotení hereckého výkonu Jamesa Franca musím priznať (pri všetkej úcte ku skvelému výkonu Colina Firtha vo filme Kráľova reč), že práve on si podľa mňa zaslúžil získať plešatú zlatú sošku. Je neuveriteľné, ako veľmi sa dokázal zžiť s postavou Arona. Jeho výkon nie je ani napriek statickej povahe základného námetu (šesť dní bez pohybu, na tom istom mieste) nudný ani jednotvárny. Keďže sa počas kľúčových scén filmu prakticky nehýbe, hlavnou zložkou jeho hereckého prejavu je mimika tváre. Franco je aj takmer bez pohybu schopný ponúknuť divákom širokú škálu emócií, bolesť a zúfalstvo, miestami s tragikomickým nádychom. A čo je najdôležitejšie, moment, kedy Aron znovu nadobúda kontrolu sám nad sebou a jeho zúrivá vôľa prežiť porazí všetko ostatné, podáva Franco absolútne vierohodne. Tento film je skutočne predstavením jediného muža, a preto nie je možné objektívne hodnotiť herecké výkony ostatných postáv, teda Kristi (Kate Mara), Megan (Amber Tamblyn) a Aronovho kamaráta (Sean Bott). Ostatní zúčastnení sú len súčasťou niekoľkých vedľajších línií príbehu, ktoré sú živo a svižne zapracované do hlavného deja.
127 Hodín však neponúka len presvedčivý herecký výkon hlavného predstaviteľa. Pre tvorcov bolo najväčšou výzvou natočiť tento film tak, aby zábery nepôsobili staticky a aby výsledok spracovaním nepripomínal dokument. Podľa môjho názoru sa to Dannymu a jeho tímu podarilo zvládnuť skvele. Vďaka dynamickému strihu a zaujímavej skladbe záberov dej nie je predvídateľný – spomienky či „halucinačné“ sekvencie sa objavujú náhodne a prekvapivo. Kamera pri snímaní priestoru využila snáď každý dostupný pohľad a uhol. Vhodná vzdialenosť medzi objektívom a trpiacim Aronom ešte zvyšuje intenzívny pocit napätia a znepokojenia, ktorý film vyvoláva u divákov. Hojne bola použitá metóda split-screenu, teda rozdelenia obrazovej plochy na časti, pričom v každej časti vidíme situáciu z iného pohľadu. Práca kameramanov a strihačov si naozaj zaslúži pochvalu. Tím Dannyho Boyla dokázal zábery poskladať tak, že film diváka nenudí ani sekundu a energicky plynie až do drastického záverečného rozuzlenia.
Danny Boyle je skutočným tvorcom 21. storočia. Patrí medzi režisérov, ktorí citlivo vnímajú komunikačný charakter doby poznamenaný popularitou videostreamingu (youtube) a sociálnych sietí. Navyše sa mu darí tieto podnety nielen zachytiť, ale aj patrične využiť vo filmovej poetike. Snímka 127 Hodín je kreatívnym spracovaním príbehu, o ktorom aspoň počul hádam každý z nás. Vďaka Jamesovi Francovi navyše ponúka jeden z najlepších hereckých výkonov posledných rokov. Hoci James nakoniec Oscara nezískal, mal by na seba byť právom hrdý. Jeho výkon urobil spolu s nápaditosťou technického prevedenia z filmu 127 Hodín drámu, aká sa len tak nevidí.
