13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi

Posledné roky to vyzerá tak, že Hollywood si nevie rady s pôvodnými filmovými námetmi. Samozrejme, často je to hra na istotu, a tak sa adaptujú úspešné knihy, komiksy, robia pokračovania, či remaky. V obľube sú však aj filmové spracovania skutočných príbehov. Veľmi špecifickým prípadom v tomto smere sú filmy o súčasných vojnových konfliktoch.

Miestami to vyzerá tak, že mŕtve telá obetí ešte poriadne ani nevychladnú a už tam behá filmový štáb. Obrazne povedané, ale v prípade posledných konfliktov v Iraku, v Afganistane a teraz už aj v Líbyi boje zďaleka neboli ukončené, keď sa do kín dostali prvé filmy.

Podobnosti týchto konfliktov predurčujú aj to, že filmy podľa nich sú tak trochu na jedno kopyto. V podstate nejde ani tak o samotné vojenské konflikty, lebo tie v pravom zmysle slova trvali veľmi krátko a nepriniesli zväčša významnejšie udalosti, ale o to, čo nasledovalo potom. Terorizmus, sektárske násilie, občianske vojny.

Hlavným problémom snímky 13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi je teda v prvom rade to, že je veľmi ťažko odlíšiteľná od množstva filmov z Iraku. Vyzerá to v podstate rovnako, deje sa tam viac-menej to isté a robia to na prvý pohľad rovnakí ľudia rovnakým spôsobom. Tento príbeh má síce svoje špecifiká, na ktoré sa tvorcovia snažili poukázať, ale vo výsledku to zďaleka nestačí.

Na druhej strane, verím, že snímka je dôležitá pre publikum v USA. Rozpráva totiž príbeh, ktorý stále otvára otázky a má mnoho sporných momentov. Ide o udalosti z roku 2012, keď bola v líbyjskom meste Bengházi napadnutá dočasná americká ambasáda a následne aj tajná základňa CIA. Pri ťažkých útokoch miestnej islamistickej milície je popri viacerých členoch ochranky zabitý aj veľvyslanec. V správach našich televízií to dostalo asi jednu reportáž, takže slovenskému divákovi tieto udalosti nebudú veľa hovoriť.

Film ako taký prezentuje udalosti z pohľadu skupiny bývalých vojakov a mariňákov, ktorí pracujú pre CIA v tíme na ochranu agentov a analytikov v nebezpečných krajinách. Ako vyzerá ich bežný život na takejto misii nám ukazuje prvá hodina filmu. Veľa cvičenia, nepochopenie od kolegov zo CIA, jednoduché úlohy ako stráženie agentov v teréne, ich vozenie po meste a nákupy.

Diváci, ktorí očakávajú poctivého Michaela Baya hneď od začiatku, budú týmto pomalým a možno zbytočne dlhým úvodom sklamaní, ale následne si jeho typickej akcie užijú vrchovate. Bay sa spolu so scenáristom Chuckom Hoganom snaží diváka zoznámiť so všetkými hlavnými postavami, ale napriek tejto snahe všetci tak akosi splývajú – doma ich čakajú manželky, deti, nezáživná práca, v ktorej sa im až tak nedarí, a tak stále berú takéto kontrakty. Ako keby to, že sú to normálni otcovia, malo podtrhnúť ich hrdinstvo.

Pre neamerické publikum film nie je nijako dôležitý a ani nehovorí o ničom, čo by sme už nevideli inde. Môžeme ho teda vnímať čisto ako akčnú záležitosť. Keď už na akciu dôjde, tak je rozhodne urobená dobre. Michael Bay aj tu potvrdzuje svoje kvality a aj hrdinovia sú celkom sympatickí. Škoda občasného pátosu a patriotizmu, ale to už k veci akosi patrí.

Akčný thriller 13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi je dobrou oddychovkou a určite si nájde miesto v nočnom vysielaní komerčných televízií, ale to je tak všetko. Na to, aby sme tento film mohli brať vážnejšie, je tu príliš veľké zjednodušenie na mnohých miestach. Nepriatelia statočných amerických vojakov sa rýchlo menia na nesúrodú a neriadenú hordu, ktorá sa necháva priam až bezmyšlienkovite kosiť z dobre opevnenej základne. Našťastie má CIA v okolí aj miestnych spojencov, takže je tu prítomná aspoň základná snaha ukázať, že veci nie sú čiernobiele.

Michael Bay však nezvládol všetko tak s prehľadom, ako akčné scény. I keď, možno je to naopak a zvládol to všetko rovnako. Chaos v akcii vadiť nemusí, ale tu je prítomný aj v mnohých iných scénach. Viacero liniek je naznačených, vyzerajú sľubne a rýchlo sa stratia. Časť z nich by mohla byť pomerne dôležitá a ak nie sú, na čo ich tam vôbec dával?

---