Originálny názov: Bin Jip
Žáner: Dráma / Romantický
Minutáž: 88 minútKrajina pôvodu: Južná Kórea / Japonsko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Ki-duk Kim
Scenár: Ki-duk Kim
Kamera: Seong-back Jang
Hudba: Slvian
Hrajú: Hee Jae, Seung-yeon Lee
Z pomedzi súčasnej kvalitnej vlny kórejskej kinematografie vyčnieva režisér Kim Ki-Duk, ako jeden z tvorcov, ktorého uznávajú svetové kritiky a poroty tých najznámejších európskych festivalov. A pritom Kim začínal ako vojak kórejskej armády a filmovanie nikdy neštudoval. Možno aj preto sú jeho filmy veľmi zvláštne oproti väčšine ázijských filmov. Charakteristické sú minimom dialógov a perfektne prepracovanou výtvarnou kompozíciou. V prvých svojich filmových počinoch (zatiaľ ich stihol nakrútiť 12) šokoval publikum zábermi plnými brutality (napríklad film Address Unknown), ale postupne sa prepracoval až ku jemným, poetickým filmom s hlbokou myšlienkou. Takýto jeden jeho film – Jar, leto, jeseň, zima… a jar – prešiel našimi kinami minulý rok a snáď si našiel svojich divákov, ktorým sa páčil alegorický duchovný príbeh o živote každého z nás. Teraz prišiel do kín ďalší Kimov film, ktorý podľa ocenení a ohlasu mal by byť ešte lepším zážitkom. A aj ním je.
Mladík Tae-suk má veľmi zaujímavý spôsob života. Na vchodové dvere domov a bytov dá reklamný leták, a keď vidí, že ho niekto nedal dole, nachvíľu sa do jeho domu nasťahuje. Osprchuje sa, urobí si jedlo, vyspí sa v teplej posteli a pred odchodom všetko uvedie do pôvodného stavu a navyše aj vyperie špinavú bielizeň a opraví poškodené veci. Odfotí sa ešte v prechodnom bydlisku a následne ide svojim mopedom niekam inam. Jedného dňa sa ale nasťahuje do podľa všetkého prázdneho domu, kde ale niekto je. Je to manželka majiteľa domu Sun-hwa, ktorá sa cíti manželom opustená a rozhodne sa s Tae-sukom odísť. Najprv musí mladík spacifikovať jej manžela, ale potom im nič nebráni v úteku a začatí zvláštneho mileneckého pomeru…
Štýl celého filmu by sa dal popísať ako minimalizmus, čo vcelku aj vysvetľuje vyznenie filmu, ale nie úplne. Kim Ki-Duk o dialógoch neuvažuje už počas písania scenára a tak sa na plátne rozpráva naozaj málokedy, rozprávajú vlastne len vedľajšie postavy. Tae-suk za celý film nepovie ani slovko, či len tak alebo niekomu inému. Sun-hwa povie jediné, aj to na konci. A ani im to nechýba. Všetko vo filme vyjadrujú pomocou pohybov, gestikulácie. Aj pomocou takéhoto hereckého minimalizmu film plynie hypnotický spôsobom, ktorá dokáže do seba vtiahnuť vnímavého diváka. Sledovať úkony Tae-suka sa postupne stáva až slasťou a vrcholí to, keď sa vo väzení učí ako urobiť zo seba tieň násilného bachara. Stáva sa takmer neviditeľným a plní tak motto filmu: Je ťažko povedať, či svet v ktorom žijeme je skutočný, alebo len sen.
Kim Ki-Duk každý svoj film obohacuje množstvom symbolov, 3-Iron nie je výnimkou. Už samotný názov predstavuje golfovú palicu trojku železo, ktorá sa málokedy používa, čo symbolizuje opustenosť človeka (na to isté odkazuje aj originálny názov filmu – Bin Jip, teda prázdny, alebo pustý dom). Golfová palica hrá dôležitú úlohu aj v živote Tae-suk, ktorý vždy keď má príležitosť, trénuje si golfové odpaly (táto vec prekáža Sun-hwe, ktorá mu to, keď už sú spolu nechce dovoliť, čo má tiež svoj zmysel). Okrem golfovej palice je vo filme oveľa viac symbolov, len nemá zmysel ich veľmi rozoberať, to musí každý divák sám prežiť a precítiť.
Pocitovému vnímaniu filmu napomáha aj jeho obrazové spracovanie. Výtvarná koncepcia filmu uchvacuje čistotou a krásou každého záberu, ktoré sú pre každého milovníka krásnych filmových obrazov potešením. Vrcholom tohto umeleckého zážitku je potom scéna, keď sa Sun-hwa objíma so svojim manželom a zároveň sa bozkáva so svojim milencom Tae-sukom bez toho, aby manžel vôbec niečo tušil.
Po Oldboyovi nám distribútori ponúkajú ďalší perfektný kórejský film, ktorému nemám prakticky čo vytknúť a zostáva mi len dúfať, že sa čoskoro dočkáme aj ďalších filmových skvostov z tejto zaujímavej krajiny.