4 mesiace, 3 týždne a 2 dni

Originálny názov: 4 luni, 3 saptamani si 2 zile

Žáner: dráma
Minutáž: 113 minút
Krajina pôvodu: Rumunsko
Rok: 2007
Prístupnosť: MP18

Réžia: Cristian Mungiu
Scenár: Cristian Mungiu
Kamera: Oleg Mutu
Hrajú: Anamaria Marinca, Laura Vasiliu, Alexandru Potocean, Luminita Gheorghiu, Doru Ana, Tania Popa, Adina Cristescu, Eugenia Bosinceanu, Adrian Carauleanu, Geo Dobre, Cerasela Iosifescu, Ion Grosu

V živote človeka je množstvo situácii, ktoré by asi nikto nechcel dobrovoľne zažiť, ale niekedy sa im jednoducho nedá vyhnúť. Medzi také udalosti patrí napríklad smrť blízkeho človeka, chudoba, či potrat. Asi len málokto sa teší z niečoho takého ako je potrat, ktorý je ešte stále aj u nás mimoriadne diskutovanou otázkou. Na celom svete prebiehajú boje medzi zástancami ochrany nenarodeného života a medzi zástancami možnosti voľby a v podstate v žiadnej krajine sa tento problém nepodarilo vyriešiť, čo možno ani nie je úplne možné. Zaujímavým príspevkom k tejto téme je film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, ktorý asi žiadneho diváka nenechá chladným a bez istého názoru. Film sa síce na prvý pohľad stavia na stranu jedného z menovaných názorov, ale nie je to úplne také jednoznačné.

Hlavnými hrdinkami príbehu sú dve študentky Gabina a Otília. Prvá menovaná je tehotná a rozhodla sa pre potrat, v čom jej chce čo najviac pomôcť jej najlepšia kamarátka. Lenže študentky sú v Rumunsku v roku 1987. Potrat je v tomto socialistickom štáte postavený mimo zákon. Kamarátky si preto musia zarezervovať hotel, vymyslieť výhovorky pre rodičov a stretnúť sa s tajomným pánom Bebem, ktorý ma celý úkon vykonať. Tento plán sa však začne pomaly rúcať. Prakticky nič nevychádza tak, ako by malo a celé sa to postupne zmení na nočnú moru. Napriek nepriazni osudu Otília stále stojí pri svojej kamarátke…

Rumunský film režiséra a scenáristu Cristiana Mungiua dokázal po rokoch, že aj rumunská kinematografia má svetu čo ponúknuť, čoho výsledkom je najmä Zlatá palma z Cannes. Film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni je dokonalou ukážkou toho, ako sa dá podriadiť formálna stránka filmu za účelom čo najlepšieho rozprávania príbehu. Film sa odohráva v šedých socialistických interiéroch a exteriéroch, ktoré sú aj nám Slovákom veľmi povedomé. Celé spracovanie filmu je očistené od vecí, ktoré by mohli rušiť vnímanie sily príbehu, čiže film neoplýva výrazným používaním strihu, počet scén vo filme je veľmi malý a viaceré trvajú bez prerušenia aj desať minút. Medzi ne patrí najmä scéna rodinnej večere, ktorá je jednoducho úžasná. Film sa rovnako zaobišiel takmer úplne bez hudby.

Príbeh je naozaj tým hlavným v tomto filme. Osud dvoch kamarátok je jednoducho strašný a režisér spôsobom spracovania filmu ešte poriadne umocňuje emócie vytvorené v divákovi. V niektorých momentoch je divák priam až fyzicky znechutený tým, čo vidí na obraze, ale len málokto od toho dokáže odtrhnúť oči. Mungiu diváka hypnotizuje jednotlivými scénami, v ktorých ukazuje veci pre väčšinu ľudí ťažké na sledovanie, ale zároveň ich takmer každý z nás chce poznať a vidieť, čo sa bude diať ďalej.

4 mesiace, 3 týždne a 2 dni nie je ľahký film na pozeranie a už vonkoncom nie na príjemné strávenie času v kine s pukancami. Je to veľmi silný film o pálčivej otázke a slabším povahám ho vôbec neodporúčam. Po jeho skončení totiž asi každý divák bude aspoň trochu deprimovaný. Určite však ide o mimoriadny film, ktorý sa prakticky nedá s niečím iným porovnať a predstavuje veľmi originálny filmový zážitok, ktorý si možno nebudete chcieť zopakovať na druhý krát.