6 Undergound
Keď sa Bay odtrhne z reťaze

Michael Bay bol kedysi obecne považovaný za majstra akčného žánru s typicky vycibreným vizuálnym štýlom. Uplynulé desaťročie však strávil s čím ďalej zbytočnejšími robotími zápasmi v upadajúcej sérii Transformers a medzi fanúšikmi začal nebezpečne strácať kredit, čo sa prejavilo na návštevnosti jeho poslednej akčnej rezby mimo robotí vesmír, ktorou bola celkom slušná vojnová dráma 13 hodín: Tajní vojaci v Bengázi (2016). Remeselne dokázal, že na to stále má, ale absencia veľkých hviezd a slabší marketing zapríčinili, že sa na film veľmi nechodilo.

Teraz prichádza na streamovaciu službu Netflix, od ktorej dostal štedrý rozpočet, s čírou adrenalínovou jazdou, ktorej nanešťastie neprospelo, že mal Michael úplne voľné ruky. Produkčný dozor by hádam ustrážil trochu prepracovanejší scenár, ktorý by na seba len nevŕšil jeden akčný videoklip za druhým.

Námet neprináša nič nové. Ľudskou bezcitnosťou sklamaný miliardár sa rozhodne zbaviť svojej identity a ako duch financuje päť ďalších šialencov, ktorí sa rozhodnú zvrhnúť jedného krutovládneho diktátora niekde na Blízkom východe. Povrchný scenár s jednorozmernými postavami ide do úzadia, aby vynikli drahé akčné scény v stroboskopickom tempe, ktoré dávajú na frak logike, fyzikálnym zákonom a v neposlednom rade aj konkurenčným akčným tvorcom dneška.

Bay sa netrápil s tým, či titulná šestka pôsobí na diváka sympaticky, či prehodí aspoň zopár zmysluplných viet, nebodaj, že by mali uveriteľnú motiváciu vystrájať smrtiace kúsky, aké vidíme na plátne nepretržite. Ženy nech pôsobia zvodne, muži drsne a Ryan Reynolds vtipne. Ostatné sa stratí vo víre akcie.

Bohužiaľ to tak úplne nevyšlo. Vydarená úvodná dvadsaťminútovka vo Florencii sa síce možno prepracuje do encyklopédií automobilových naháňačiek, no inak je 6 Underground len prehliadkou kaskadérskych kúskov a luxusných product placementov v sprievode klasických bayovských atribútov. Neustále skákanie v čase pôsobí chaoticky, príbehu to vôbec nepomáha a divák sa v ňom môže ľahko stratiť. Hoci sú jednotlivé akčné sekvencie pastvou pre oko, dohromady nevytvárajú ucelený príbeh, ktorý by dával zmysel. Čo je horšie, niektoré pasáže zívajú nudou a nevyhnete sa sledovaniu hodiniek.

Nepozornému oku strihača navyše ušlo niekoľko záberov, v ktorých viditeľne zachytíte, že by si finálny zostrih zaslúžil lepšie odvedenú prácu. Osobne mi prekáža, že Bay lepšie nevyužil Reynoldsa, ktorý v iných filmoch hláškuje ostošesť a tu je sotva zábavný. Francúzska Mélanie Laurent je len za peknú, pritom si z Nehanebných bastardov (2009) Quentina Tarantina pamätáme, že dokáže vdýchnuť život oveľa zaujímavejšej postave.

Miesto toho si môžeme naplno vychutnať režisérové značkové zábery, podľa ktorých je definovaný už takmer 25 rokov. Keby trošku ubral z plynu a zo svojho kvázi vtipného cynizmu, ktorým chce šokovať, mohlo z filmu vzniknúť zábavné béčko, pri ktorom vás neustále nenapadá, že nevinní civilisti si to v akčnom besnení nezodpovednej šestky museli škaredo odskákať.

Hlavní hrdinovia v dôsledku svojho konania nepôsobia vôbec pozitívne a je dosť pravdepodobné, že v inom filme by z nich boli zlosynovia, ktorým nejaký morálne odhodlaný klaďas ide po krku. Nečakajte žiadnych šesť statočných. Dostanete sexteto výrastkov, ktorí neváhajú zdemolovať budovu, historické pamiatky či zmariť desiatky nevinných životov. Všetko za sprievodu rytmicky nadupanej hudby.

Ak opomeniem morálne otázniky, stále sa nezbavím pocitu, že s lepšou dramaturgiou z toho mohol byť celkom zábavný film. Takto Michael Bay nakrútil len adrenalínom vyboostovaný akčný hype, v ktorom utopil obrí rozpočet za divoké naháňačky či explozívne prestrelky a akosi mu už neostali prachy na dopísanie pevnej príbehovej kostry.

V pamäti vám okrem vydareného úvodu utkvie najmä šialený parkúr po rozostavanej výškovej budove a finále s jedným obrím plávajúcim magnetom. Opäť sa raz ukázalo, že prílišná kreatívna sloboda je občas na škodu.

---