A Classic Horror Story
Dobré ingrediencie nerobia dobré jedlo

Sieť fastfoodov Burger King nemám rád, no v slabej chvíli si tam zájdem na veggie burger, vyprážanú mozzarellu a otrasné pivo v plasťáku. Potom sa čo najskôr vyparím a zakaždým si poviem, že to bolo poslednýkrát, „co mě tam někdo spatřil“. Burger King sa predo mnou na nič nehrá – nesľubuje mi kulinársky zážitok a pravidelní zákazníci sú dostatočne odpudiví na to, aby som sa premohol a šoféroval o desať minút dlhšie do tapas baru, poctivej hipsterskej burgrárne alebo aspoň na parkovisko do Lidlu.

Film A Classic Horror Story sa tvári ako fastfood, a je to úplne v poriadku. Veď nie vždy máte chuť na suši s dlhovlasými šikmookými príšerami, katarziu vyvolávajúce foie gras masakre alebo zdĺhavé, vizionárske spracovanie kingoviek. Zážitok sa dá namiešať aj z opozeraných surovín – čo bol zrejme plán dvojice Roberto De Feo a Paolo Strippoli, režisérov tohto diela.

Film si berie tak veľa z iných hororových kúskov, až máte pocit, že sledujete TV kvíz, a nie originálne filmové spracovanie. Treba povedať – a to majú A Classic Horror Story s Burger Kingom spoločné – že snímka nechce prinášať originálne nápady, ale potešiť všetkých fanúšikov fast food emócií.

A ja mu to žeriem!

Netrápi ma, že príbeh ma neprekvapuje: tradičné postavy postupne ubúdajú, mobilný signál sa stráca, kostoly nie sú sväté a hrdzavé nástroje vypichujú oči. Otázka však znie: Čo by si o tom všetkom pomyslel úprimný boss béčkového hororu Lucio Fulci?

Kto je Lucio Fulci?

Ak to neviete, možno vás film poteší. S trochou odvahy si dovolím povedať, že sa dokonca budete báť. A pravdepodobne si užijete aj príbeh, ktorý som zámerne nerozoberal (videl som príliš veľa dobrých hororov na to, aby som tým strácal čas a stále mám štyri neodovzdané recenzie).

Keď už máte pocit, že film sa konečne skončil, príde na rad jeho posolstvo. A to je viac, než všetky vraždy, ktoré ste v prvých troch štvrtinách videli – smrtiace natoľko, že zabije aj diváka.

Tak si to zhrňme…

Ingrediencie: Temné lesy, rôznorodá partia hlavných postáv, štipka folkových rituálov a dostatočná zásoba krvi.

Recept: Dobre premiešať a dávkovať postupne – niečo ako degustačné menu.

Výsledné jedlo: Premotivované. Asi ako halušky s avokádom.