Originálny názov: The ABCs of Death
Žáner: horor
Minutáž: 123 minút
Krajina: USA / Nový Zéland
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Kaare Andrews, Angela Bettis, Hélène Cattet, Ernesto Díaz Espinoza, Jason Eisener, Bruno Forzani, Adrián García Bogliano, Xavier Gens, Lee Hardcastle, Noboru Iguchi, Thomas Cappelen Malling, Jorge Michel Grau, Anders Morgenthaler, Yoshihiro Nishimura, Banjong Pisanthanakun, Simon Rumley, Marcel Sarmiento, Jon Schnepp, Srdjan Spasojevic, Timo Tjahjanto, Andrew Traucki, Nacho Vigalondo , Jake West, Ti West, Ben Wheatley, Adam Wingard, Yudai Yamaguchi
K priaznivcom filmových bizarností sa už dostal na „must-see“ zoznam. Projekt so zaujímavým riešením a až dvadsaťšesť režisérov. Každý s ľubovoľným slovom na jedno z písmen abecedy. Majstri vo svojom obore mali absolútnu tvorivú slobodu. Rozpočet pre každého bol rovnaký, pravidlá taktiež – realizácia na tému smrti. To je Abeceda smrti.
Divák dostáva porciu krátkych filmov, ktorých spoločným menovateľom je smrť. Akákoľvek – reálna, bizarná, či brutálna. Znie to veľmi zaujímavo. Zostalo však len pri tom znení. Hodnotiť takto zmajstrovaný film ako celok je defacto nemožné, no po kúskoch dostávame reálnejší obraz.
Tvorivý prínos je diametrálne odlišný, ale o to miestami cennejší. Slovo, ktoré si na dané písmeno režiséri zvolili, je divákovi sprostredkované zakaždým až na konci poviedky, čím sa často pointa ozrejmí až po príbehu. A vznikajú vtipné situácie. Napríklad písmeno H predstavuje ‚hydroelektrickú difúziu‘ Nóra Thomasa Mallinga, ktorého snímka je hybridom 2. svetovej vojny a boja mačacieho druhu so psím. Jednoducho úlety.
Pozitívnych prípadov je málo – z dvadsiatich šiestich príbehov je zaujímavých sotva desať. Zvyšok sa potáca na hranici podpriemernosti, ba až nudy. Žánrovo ide prakticky o zmes všetkého, dokonca aj prdovej erotiky v príbehu s názvom Fart, ktorý je z japonskej dielne. Ázijská kinematografia je celkovo zástupcom extrémností. Na jednej strane vtipných (Nuptials), na druhej vtipne sa len tváriacich (Zetsumetsu). Veľmi zaujímavé, no riadne nechutné je Libido, v ktorom Aziati dávajú riadny priechod svojim sexuálnym úchylkám.
Kraťasy majú ešte jeden spoločný motív, a tým je silný béčkový nádych. Keďže mali tvorcovia voľnú ruku vo výbere slova a pri jeho filmovej realizácii, šancu využili a popustili uzdu fantázii. Bohužiaľ, bizarnosti nenadchnú každého. Nájde sa však aj veľmi pôsobivý kúsok, a to Psí zápas (Dogfight), ktorý je po formálnej stránke nakrútený veľmi sugestívne a pôsobivo, aj keď je v ňom bitý pes.
Ak patríte medzi šťastlivcov, ktorí videli túto koprodukciu Nového Zélandu a USA, ste v jednej z troch skupín: tých čo nadávajú, stredný prúd alebo fajnšmekrov, ktorí si radi ulietavajú na podobných projektoch. Ja mierim do stredu. Ostatní sa rozdeľte.
