Originálny názov: Stand Up Guys
Žáner: krimikomédia
Minutáž: 95 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Fisher Stevens
Scenár: Noah Haidle
Kamera: Michael Grady
Hudba: Lyle Workman
Hrajú: Al Pacino, Christopher Walken, Alan Arkin, Julianna Margulies, Katheryn Winnick, Vanessa Ferlito, Mark Margolis, Addison Timlin, Lucy Punch
V českej klasike Traja veteráni sa spieva, že údajne „není nutno, aby bylo přímo veselo“. No pokiaľ sa človek chystá na film s troma kultovými americkými hercami 70. a 80. rokov v dobe, kedy si sentiment a formy geriatrických paródií úspešne podávajú pravice, mal by sa dostaviť príjemný pocit zo zábavy na plátne. Ktovie, možno keby sa pridružil taký Robert DeNiro a dotvoril tak mušketiersky kvartet, vychádzalo by sa z kina v lepšej nálade.
Vtip v krimikomédii Ako za starých čias vôbec neabsentuje. Je ho tam dosť, lenže nie všade. Stačilo by ho uplatniť rovnomernejšie, aby film vzbudzoval príjemnejší dojem. Línia zábavy bola načrtnutá už v traileri a pri pohľade na zostavu hercov, ktorí si strihli hlavné úlohy, sa mädlili nejedny ruky, uznávajúce herectvo tohto tria. Veď vidieť Al Pacina, Christophera Walkena a Alana Arkina pokope je priam divácky sen. Konieckoncov premena z vážnych ikon na mierne komediálnych starcov nie je novým (viď DeNiro či partia Expendables), no skôr logickým ťahom, nakoľko daní herci často pôsobili v minulosti aj ako vtipkári, i keď vtedy boli skôr drsňákmi, policajtmi či vojakmi. Možno sa však pýtate, prečo som spočiatku vykreslil film negatívne. Nuž, pádne dôvody sa nájdu.
V prvom rade je to nevyužitie potenciálu, ktorý priniesol scenárista-debutant Noah Haidle. Myšlienka a zápletka sú v zásade skvelé. Val (Pacino) vychádza takmer po troch dekádach z väzenia a vonku ho čaká starý známy a „kolega“ Doc (Walken). Ten má ale za úlohu do rána svojho priateľa zastreliť, a tak sa deň a noc zvrtnú v posledné carpe diem. Pridáva sa k nim ďalší senior Hirsch (Arkin) a trio vyvádza ako za mlada. Pri postavách nejde o nič originálne, vychádza sa priamo zo života a v kinematografii by sme takých našli zopár. Zvraty sú však podružného charakteru a v konečnom dôsledku neovplyvnili príbehové finále, ktoré je v duchu lojality a kódexu cti divákovi jasné už v prvej polovici. Tu by sa skôr uplatnil prínos režiséra.
Lenže Fisher Stevens (známy z televízneho seriálu Zajtrajšie noviny alebo klasiky Číslo 5 žije) precenil svoje ambície. Chcel pristúpiť k látke spôsobom viac realistickým a netradičným, súcim pre nezávislú či televíznu sféru filmu. No bohužiaľ forma, ktorú zvolil, je neatraktívna a jednoducho napísané nudí. Chýba tomu razancia a presne mierený drive. Na to, že má film len hodinu a pol, sa v ňom prakticky nič výraznejšie neodohrá a je až sterilne priamočiary. Postavy väčšinou len konverzujú o časoch minulých v záberoch, ktoré nám vyskakujú v mysli z iných filmov, kde sme hercov mali možnosť vidieť (vrátane nástupu s baseballovou pálkou v sklade ako vystrihnutého z Tarantina). Formálne sú dialógy geniálne a pretkáva ich grácia starých pánov, no obsahovo sú len prázdnym tliachaním s cieľom popohnať stopáž filmu a dohnať dej čím skôr do finále. K tomu je všetko zoradené v scénkach, ktoré sú len účelové smerom k záveru filmu a tým pripravujú diváka o moment prekvapenia.
Sentimentálna rovina starých gangstrov presahuje skrz naskrz celý film. Počúvať Vala je ako počúvať staršiu generáciu, rozplývajúcu sa nad komunizmom. Rozpoltený Doc, ktorý po dňoch len maľuje a prepína tv programy, spočiatku len zatrpknuto neguje Valove návrhy na poriadne vyhodenie si z kopýtka či návrat do gangsterských koľají. Približne ako každý druhý dôchodca. A dôchodkový vek podtrhuje Hirsch, ktorý využíva skvelé výhody dýchacieho prístroja, no na druhej strane mu ide švédska trojka ako dvadsiatnikovi. Situácií, ktoré zažívajú, je na jednu noc viac než dosť. Naháňačku s policajtmi, vykrádanie rôznych obchodov či podplácanie kňaza si netreba nechať ujsť. Taktiež ani drogový úlet Al Pacina. Takto totiž nevyzeral od Zjazvenej tváre (Scarface, 1983).
Posolstvo filmu Ako za starých čias je nabetón jasné už zo samotného názvu a malé nuansy, v ktorých sa ukazuje herecký um, sú najlepšími pasážami filmu. K tomu dopomáhajú aj skvele napísané dialógy a aj zaujímavá postava mladej bordelmamy, ktorú stvárnila Lucy Punch. Film odporúčam pozrieť si už len z tej srandy, kto a najmä ako v ňom hrá. Nakoľko sa vám zapáčia situácie, do ktorých sa postavy dostanú alebo vtípky, čo si medzi sebou prehadzujú, nechám na vás. Ide o priemernú záležitosť, ktorú robia mierne nadpriemernou len herecké ikony. Al Pacina považujem za jedného z najlepších filmových hercov, ak nie rovno najlepšieho vôbec. Po rokoch znova ukázal, že hrať nezabudol.
Dúfajme, že sa sentiment gangsterskému filmu ako žánru vyhne, pretože inak je vysoká pravdepodobnosť, že dopadne ako western (čistý, nie ten hybridný), v ktorom už dlhšiu dobu pobehujú seniori. Sú to skvelé obzretia za dávnymi časmi, no predznamenávajú úpadok.
