Originálny názov: Aleksandr Nevskij
Žáner: historická dráma
Minutáž: 112 minút
Krajina: Sovietsky zväz (Rusko)
Rok: 1938
Réžia: Sergej Ejzenštejn, Dmitrij Vasiliev
Scenár: Sergej Ejzenštejn, Piotr Pavlenko
Hudba: Sergej Prokofiev
Kamera: Eduard Tisse
Hrajú: Nikolaj Čerkasov, Nikolaj Ochlopkov, Andrej Abrikosov, Dmitrij Orlov, Vasilij Novikov, Varvara Massalitinova, Vera Ivašova, Aleksandra Danilova, Vladimir Jeršov
Keď Sergej Ejzenštejn po neúspešnej americkej eskapáde a nútenej odmlke dostal koncom 30. rokov opäť možnosť točiť, z ponúknutých námetov si vybral príbeh Alexandra Nevského, kniežaťa z polovice trinásteho storočia. Alexander v dvoch bravúrnych bitkách porazil najprv švédske, neskôr vojská Rádu nemeckých rytierov. Veľký geroj v ruskom dejepise.
Osud filmu je v mnohom príznačný pre život jeho tvorcu. Námet bol samozrejme motivovaný politicky: sovietske vedenie získavalo obavy z rozpínavosti Tretej ríše a oficiálna línia propagandy sa začínala meniť smerom k zdôrazňovaniu jednoty národa (ľudu) a jeho schopností (tesne predtým, než sa Stalinovi podarilo úplne zlikvidovať či vyhnať najschopnejších predstaviteľov tohto národa). Čiže film mal zároveň ukázať nemecké nebezpečenstvo aj ruskú nezlomnosť.
Avšak, výsledok sa zdal zodpovedným funkcionárom až príliš protinemecký – pochopiteľne, oficiálna línia sa opäť zmenila, keďže Stalin dal medzitým Molotovovi podpísať známy pakt o neútočení. A skončilo sa to celkom inak, ruským happyendom: v 41. roku Hitler natešene rozpútal „operáciu Barbarossa“ a náhle aktualizovaného Alexandra premietali snáď v každom ruskom (sovietskom) kine.
Ejzenštejn sa ocitol v druhom najvyššom bode svojej kariéry (ako ten najvyšší rátam dopad Krížnika Potemkin). Pri výbere ďalšieho projektu mal voľnejšiu ruku, rozhodol sa síce opäť pre historickú postavu, zato oveľa kontroverznejšiu a plnokrvnejšiu – prvého „cara vsej Rusi“ – Ivana Hrozného.
Hodnota Alexandra Nevského ako umeleckého artefaktu je neustále spochybňovaná a znižovaná plytkosťou jeho koncepcie. Je to film natočený ako propaganda, navyše propaganda z núdze, nie z presvedčenia. Dávno skončili dvadsiate roky, keď avantgardní umelci robili revolúciu, teraz už politika určovala umeniu, aké má byť, ak chce byť ozaj revolučným a socialistickým. Výsledok, čiže samotný film, je tak nevyhnutne škaredým kompromisom, a najsilnejší je v miestach, kde to najmenej vidieť.
Predovšetkým, aj keď titul ponúka zdanie roztiahnutého životopisu, Ejzenštejn sa (rovnako ako pri Krížniku) sústredí na zobrazenie jedinej najdôležitejšej udalosti, ktorou je, samozrejme, víťazná bitka na zamrznutom Čudskom jazere. Bojové scény zaberajú takmer tretinu ani nie dvojhodinovej snímky. Druhou výraznou črtou a autorským vkladom je dopĺňanie vizuálnej a hudobnej stránky. Hudba k Alexandrovi Nevskému od Sergeja Prokofieva je rovnako známa ako film sám. Súlad strihu jednotlivých scén a príslušných zmien v hudobnom podklade je najmä v bojovej sekvencii vynikajúci.
Hoci dejová kostra je maximálne vykonštruovaná a celkové vyznenie podlieha jasnému zámeru, prostriedky, akými dosahuje (nanútený) cieľ, sú typicky ejzenštejnovské. Kompozícia záberov (krajina posiata mŕtvolami v úvode, hrôzostrašné rozostavenie a masky teutónskych rytierov, typovo dokonalé tváre hlavných predstaviteľov), odvaha a pôsobivosť masových bojových scén (isteže, mlátenie mečom do prázdna a prazvláštne presuny štatistov pôsobia dnes naivne, ale uvedomme si, s akými technickými možnosťami sa vtedy pracovalo) a besný strih, ktorým režisér neustále zvyšuje gradáciu až ku katastrofe (ľad jazera sa borí pod ťažko ozbrojenými rytiermi – osudový zásah prírody, mýtického ruského vojnového „spojenca“).
Odmenou za pretrpený propagandistický útok na prvú aj druhú signálnu sústavu sú scény ako predstavenie pohlavárov rádu a vyčíňanie ich mašinérie v podmanenom Pskove, úvodné zábery z bitky s jasným rozlíšením nepriateľských strán, Alexandrov súboj s veľmajstrom rádu a najmä scény po bitke, v ktorých umierajúci vojaci, jeden za druhým, vyvolávajú mená svojich milovaných žien, sestier či matiek a ruské ženy s fakľami v rukách hľadajú svojich mužov, bratov či synov.
