Alita: Bojový Anjel
Japonská manga sprznená hollywoodskym klišé

Ešte pred pár rokmi bola Alita: Bojový Anjel iba snom fanúšikov Jamesa Camerona. Snímka, na ktorej scenári pracoval už od roku 2000 a mal ju pôvodne aj režírovať, ostala ležať v šuplíku dlhé roky. Na režisérske kreslo sa nakoniec posadil Robert Rodriguez, veľmi rutinérsky režisér, čo za poslednú dekádu nenakrútil prakticky nič zaujímavé. Obáv teda bolo viac než dosť. Ako sa teda postavil k snímke pôvodom z japonských manga?

V prvom rade treba oceniť, že sa film nezosypal ako domček z karát, ako tomu bolo v prípade podobne ambicióznemu projektu Ghost in the Shell. Ten bol po stránke príbehu určený pre veľmi úzku skupinu ľudí a nešiel naproti ani mainstreamu. V prípade Ality je tu viac cítiť zabehnuté koľaje Hollywoodu.

Nie je to však príbeh, ktorý dokáže človeka okúzliť, dominuje vizuálna stránka a samotný svet. Po dlhej dobe ide dokonca o film, ktorý vyniká v istých momentoch aj v 3D. Ak by som mal Alitu prirovnať vizuálom k niečomu konkrétnemu, bola by to kombinácia púštnych miest Star Warsu, vizuálnych prvkov Blade Runnera a rozmanitosti a hravosti Ready Player One.

Prakticky vždy v správny moment na vás vyskočí niečo vizuálne zaujímavé a neobyčajné. V Ready Player One to boli závody na autách, tu sú to závody na korčuliach pre kyborgov. Jedným z nich je aj Alita (Rosa Salazar). Na prvý pohľad mladé dievča, no v skutočnosti staršia ako ktokoľvek iný. Po tom, čo ju doktor Ido (Christopher Waltz) nájde na vrakovisku, vezme ju k sebe domov, vyrobí jej nové telo a snaží sa ju priviesť k strateným spomienkam. Vďaka tomu spoznávate tento nový svet spolu s ňou a objavujete všetky jeho tajomstvá. Práve ona je spolu s vizuálom tým najväčším plusom filmu. Je sympatická hneď na prvý pohľad, v akčných scénach dominuje a má vodcovský charakter.

O čo vo filme ide? Príbeh sa odohráva v roku 2563 po katastrofickej vojne v meste Iron City, kde žijú ľudia a kyborgovia spolu. Spoločnosť je rozdelená, dominujú krádeže, vraždy, chudoba a podsvetie. Všetci majú jeden hlavný cieľ, dostať sa do Salemu. Salem je vzdušné mesto, odkiaľ pochádzala aj samotná Alita. Je to miesto, kde žijú bohatí ľudia alebo veľmi významné osobnosti. Jediný spôsob, ako sa tam dostať, je vyhrať súťaž v pretekov kyborgov na korčuliach a stáť sa šampiónom, ktorý sa vyberá vždy len raz za niekoľko rokov.

Ak vám to pripomína tak trochu Hry o život, Divergenciu a podobné young adult filmy, máte pravdu. Z toho vyplýva aj slabá stránka Ality. Príbeh ide totižto až príliš podľa zaužívaných hollywoodskych koľají. Dostávame tu jedno klišé za druhým a po každej dobrej akcii na vás tvorcovia vypustia smršť nezáživného pátosu, otrepaných dialógov alebo zaľúbených scén.

Akoby sa každá hlavná ženská postava vo veľkorozpočtovom filme musela chovať naivne, zaľúbiť sa behom pár minút a nájsť samu seba až po tom, čo stratí niekoho blízkeho. Ide skrátka o niečo tak otrepané, že sme tu už videli tisíckrát a je vidieť, že sa v Hollywoode ešte stále nenaučili pracovať so ženskými postavami správne a mimo zabehnutých šablón.

Celkovo je na Alite cítiť, že je to najprv rodinná zábava a až potom odvážne kyberpunkové sci-fi. Pokiaľ vám však nevadí jednoduchý príbeh, ktorý väčšinu neurazí no ani zďaleka nenadchne, Alita bude ideálna rodinná zábava. Pokiaľ vám fantastický vizuál nestačí a očakávate skôr vážnejší a odvážnejší príbeh ako v prípade Blade Runnera 2049, nadšení nebudete.

---