S hercom Chrisom Pineom to mám osobne ako na horskej dráhe. Jeho akvamarínový kukuč mi nie vždy sedí k postave, ktorú práve hrá. Rodák z Californie hrá tento rok v dvojici snímok, ktoré vyšli veľmi rýchlo po sebe: v akčnom The Contractor dieru do sveta neurobil a to isté sa dá povedať aj o aktuálnom špionážnom trileri All the Old Knives. Napriek tomu divákovi ponúkol vďačný zážitok.
All the Old Knives
triler
2022 / 101 min.
USA
Réžia
Janus Metz Pedersen
Scenár
Olen Steinhauer
Priebeh deja je presne tak obyčajný, ako sľubuje premisa. Režisér Janus Metz (Borg/McEnroe, 2017) je dostatočne kompetentný, aby mu remeslo neutieklo spod rúk. Príbeh vyrozprával s istotou a poctivosťou. Stereotypný scenár autora knižnej predlohy Olena Steinhauera viac ani nedovoľuje. Žánru znalý divák všetky zvraty vopred odhadne. Jednotlivé linky prezentované skrz flashbacky (a aj flashbacky v rámci flashbacku), ktoré sú chrbticou diania, nemajú čím prekvapiť ani uchvátiť. Je to škoda, no na druhú stranu to mohlo dopadnúť o dosť horšie.
Technická stránka zdieľa úroveň kvality s réžiou, takže dostávame síce rutinu, avšak poctivo skonštruovanú rutinu. Kamera to má o poznanie ťažšie vzhľadom na to, že dej sa odohráva väčšinou v interiéri, aj to na malom počte lokalít (reštaurácia, opustené budovy, priestory pobočky CIA…). Rozpočet bol očividne úsporný. Kto čaká akciu, bude sklamaný, toto nie je ten druh trileru. V All the Old Knives sa viac hovorí ako strieľa. Oveľa viac.
Jediným elementom, ktorý tak vytŕča z priemeru sú herci. Drvivá väčšina hereckého bremena leží na dvojici Pine – Newton. Títo onen nie nenáročný údel zvládajú s prehľadom. Divák im verí napätie ako aj romantické iskrenie a práve táto chémia medzi hlavnými charaktermi poháňa projekt napred a donúti vás držať pozornosť. Menšie role Fishburnea i Jonathana Prycea tiež potešia.
Špionážny triler s minimálnym rozpočtom, minimálnou dávkou originality nakrútili so srdiečkom. V rámci kinematografie ako takej sa jedná o mierny nadpriemer. V porovnaní s obdobnými kúskami pohybujúcimi zo sveta špionáže, tajných služieb a početných zvratov (napr. Jeden musí z kola von, 2011; Munich, 2005) hovorme skôr o číročírom priemere.
All the Old Knives by som odporúčal milovníkom daného žánru – na jedno pozretie je viac než fajn. Vhodný je i na daždivé popoludnie, keď má človek chuť uvariť si horúci nápoj, schúliť sa do deky a niečo si zapnúť, no nevie sa rozhodnúť, čo by to „niečo“ malo byť.