Originálny názov: The American
Žáner: krimidráma
Minutáž: 105 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Anton Corbijn
Scenár: Rowan Joffe, podľa románu A Very Private Gentleman Martina Bootha
Kamera: Martin Ruhe
Hudba: Herbert Grönemeyer
Hrajú:George Clooney, Violante Placido, Thekla Reuten, Paolo Bonacelli, Johan Leysen, Irina Björklund, Filippo Timi a ďalší
Ak ste sa vybrali do kina na akčný film, Američan nie je možno práve to, čo by ste očakávali. Filmu viac pristane nálepka psychologická dráma a tajomným kontextom sa podobá na formát krimi 70. rokov . Na svoje si najskôr prídu fanúšikovia snímok na spôsob Hraníc ovládania od režiséra Jima Jarmusha z roku 2008.
Namiesto usmiatych elegánov si George Clooney tentokrát vyskúšal rolu introverného nájomného vraha. Potom ako si vo Švédsku zabil priateľku, odchádza za ďalšou „zákazkou“ do talianskeho Abruzza, malého vidieku v horách. Tam stretáva ženu so skrytou identitou, Mathildu (Thekla Reuten), s ktorou má ďalej spolupracovať.
Mlčanlivé pasívne scény sa striedajú s občasnými akčnými a hlbokými rozhovormi s miestnym kňazom Benedettom (Paolo Bonacelli). Divák sa teda až postupne dozvedá o misii, ktorú má Američan Jack splniť. Neistú atmosféru a osamelosť, ktorej centrom je práve hlavná postava, sa mení až v čase, kedy sa zamiluje do svojej femme fatale- Clary (Violante Placido). Hra s citmi však v zamestnaní, aké má on, nenachádza miesto. Dielo od majiteľa zvučného mena, holandského fotografa a režiséra Antona Corbijna sa dostalo na komerčné výslnie aj vďaka hviezdnemu obsadeniu. George Clooney si hravo poradil aj s takouto depresiou trpiacou osobnosťou a Thekla Reuten (Mary, In Tranzit) očarila „v koži drsnej slečny“ i v tejto snímke.
Dramatické krimi ale prekvapilo nielen obsadením hercov. Podivuhodná bola narácia a stupňovanie deja. Film by sme totiž v rámci netypického rozprávania mohli poňať ako dielo s hlbším zmyslom v pozadí. Ale skutočne ho má? Psychologické rozpytvávanie osobnosti do najjemnejších odtienkov môže byť v určitých prípadoch nudné. Aj preto sa niektorí kritici nebáli odkázať Američana pseudointelektuálnemu publiku.
Samotu a zvrátené myslenie nájomného vraha je však presvedčivo cítiť do špiku kostí. Dlhé mĺkve pasáže, vyplnené úzkostlivo „naordinovaným“ každodenným stereotypom hlavnej postavy v nás nechávajú odozývať ešte dlho po tom, ako sa vôbec začne nejaký rozhovor. A to chcel režisér docieliť. Dej s minimom dialógov, tak ako by to bolo aj v reálnom svete anonymného zabijaka. Pomalo plynúci príbeh podčiarkuje akési naturalistické vykreslenie skutočnosti, na ktorom tvorca profesijne „lipne“. Fotograf predsa vie, čo je to presná, dokonalá kamera, príťažlivá kompozícia a bezchybný obraz. S rovnako minimalistickým dejom a sebaistou kamerou sa Corbijn preslávil v roku 2007 so životopisným filmom Control.
Názov filmu evokuje prázdny pocit z oslovenia hlavného charakteru. Presne tak ako ho tvorcovia v diele chceli opísať. Na prvý pohľad nevýznamného, izolovaného a zachmúreného Američana, ktorého existencia nikoho nezaujíma. Film by som zhodnotila ako vydarené dielo s omnoho väčším potenciálom ako bolo pôvodne vnímané mainstreamovým publikom.
