Americký zabijak
Reklama na Alfa Romeo

O akčnom trileri Americký zabijak som si pred príchodom do kina neprečítal ani jedno slovo a nevidel som ani trailery. Tie som si pozrel až spätne a musím povedať, že nevystihujú film žiadnym spôsobom. Možno to vzniklo tým, že tvorcovia v nich z príbehu nechceli prezradiť takmer nič, keďže jeho najväčšou devízou sú prekvapenia, ktoré ešte aj dávkuje v správnych momentoch. Ak si o filme nezistíte absolútne nič, budete ich mať viac.

Ako predloha poslúžil rovnomenný román od amerického spisovateľa Vincea Flynna, ktorý prakticky celý život venoval písaniu kníh o tajnom agentovi CIA Mitchovi Rappovi. Produkčná spoločnosť CBS Films získala práva na sfilmovanie celej série už v roku 2008 a plánovala začať knihou, ktorá je dnes v chronológii príbehov niekde v strede. Pomerne typické.

Ako sa však príprava projektu naťahovala, autor vydal ďalšie tituly a medzi nimi práve aj Amerického zabijaka (American Assassin, 2010), v ktorom sa vracia na začiatok celého príbehu Mitcha Rappa, a teda k tomu, prečo a ako sa dostal do služieb CIA.

Aspoň z nášho európskeho pohľadu je príbeh tohto románu a filmu dnes azda ešte aktuálnejší, ako bol v roku 2010. Úvodná scéna veľmi pripomína útok teroristov na pláž v Tunisku v roku 2015, pri ktorom bolo zavraždených takmer 40 turistov. Vo filme sa to odohrá niekde v Španielsku, ale iný rozdiel v tom nie je. Mitchovi Rappovi (Dylan O’Brien) teroristi zabijú snúbenicu a jeho viacnásobne postrelia. Má však šťastie a prežije. O 18 mesiacov neskôr si ho kamera všíma už doma, v Providence. Pripravuje sa na svoju pomstu – trénuje bojové umenia, streľbu, vie po arabsky. Necháva sa naverbovať do bunky, ktorá stála za útokom na pláž. Všetko však robí pod akýmsi neoficiálnym dozorom CIA. Dostáva sa do Líbye, priamo pred šéfa teroristov, kde poslúži ako návnada na to, aby CIA a americké špeciálne jednotky zistili, kde teroristi sú a mohli ich zlikvidovať. Misia úspešná, Mitch však nedostal to, čo chcel.

Týchto prvých 15 minút filmu je výborných. Veľká škoda, že idú tak z rýchlika. Pokojne by sa dali roztiahnuť na aspoň 90 minútový film a bol by to super film.

Zvyšok je už pomerne konvenčný. Chalan sa nechá naverbovať do CIA, kde ho zaradia do špeciálneho black ops výcvikového programu. Nadriadení sa nevedia zhodnúť, či je to dobré alebo zlé rozhodnutie. Obávajú sa jeho psychologického profilu – stálej túžbe po pomste, nedisciplinovanosti a zbytočne veľkej agresivity. Ako to už býva, všetky tieto nedostatky prídu veľmi rýchlo vhod.

Problém, ktorý budú agenti CIA riešiť, vyzerá tak trochu ako z 90. rokov. Niekto ukradne z Ruska vojenské plutónium a veselo si s ním behá po Európe. Niekto zas ukradol zariadenie potrebné na odpálenie plutónia a tiež s ním veselo behá po Európe a ešte po Istanbule. Niekde sa záujmy, peniaze a vybavenie stretnú a bude z toho pomerne veľká atómová bomba. A to niekde bude v Ríme, čo je pre amerického diváka ďalšia sexi destinácia (a veľká reklama pre Alfa Romeo). Viete, kam tým mierim.

Podobným reliktom Studenej vojny ako to plutónium je aj Mitchov veliteľ Stan Hurley, ktorého stvárnil Michael Keaton. Aj on napriek tomu, že Mitchovi pravidelne vtĺka do hlavy, že nemá brať veci osobne, berie veci osobne, keď ide do tuhého. Celkom rozšírený problém, lebo veci osobne berie aj dvojitá agentka v Istanbule a nakoniec aj ústredný nepriateľ, ktorému z toho úplne hrabne. Viacerí z nich na to doplatia životom. Inak sú však ústredné charaktery pomerne zaujímavé a uveriteľnejšie než v mnohých iných filmoch o špiónoch.

Takže ústredná téma je jasná, čo však s tým? Americký zabijak nie je zlý film, lenže lepších trilerov z podobného prostredia je veľa. Ako štart väčšej série to však nemusí byť márne. Románov je napísaných dosť, zatiaľ 15 a napriek úmrtiu autora pribúdajú ďalšie.

---