Amundsen
Na ceste za ľadovou nudou

Osobnosť Roalda Amundsena nie je z tých, ktoré by bolo potrebné komukoľvek predstavovať. Jedna z najznámejších postáv nielen nórskych, ale aj svetových dejín, milovník ľadových pustín a jeden z najslávnejších polárnikov. Okrem toho sa o ňom v učebniciach dejepisu dočítate, že ako prvý dobyl južný pól, preplával severozápadnú cestu okolo Severnej Ameriky a tiež bol priekopníkom polárneho výzkumu vzducholoďou či lietadlom. Vďaka filmu si všetky jeho úspechy a taktiku prekračovania hraníc polárnych oblastí môžete aj zvizualizovať. A to je asi tak všetko.

Režisér Espen Sandberg už na svojom konte dobrodružný film o objavovaní nových svetov má, dokonca veľmi úspešný. Spolu s Joachimom Rønningom v roku 2012 nakrútili dobrodružnú drámu Kon Tiki, ktorá svojho času bojovala aj o Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov. Práve pri Kon Tiki dvojica ukázala, že dokáže previesť diváka náročnou expedíciou a udržať si jeho pozornosť vizuálne príťažlivými a napätými scénami. Obaja režiséri sa však v určitom čase začali venovať vlastným projektom a Sandbergov ambiciózny pokus o dramatický pohľad do života expedičného dobrodruha je len priemernou polárnou selankou.

Roald Amundsen sa rozhodol vyplniť biele miesta na mapách už v detstve. O príbehoch jeho úspešných, ale aj nevydarených expedícií, sa dozvedáme z retrospektívneho rozprávania jeho brata Leona. Približuje nám charakter človeka, ktorý bol ochotný pre dosiahnutie svojich snov a cieľov obetovať čokoľvek, primárne však medziľudské vzťahy. Jeho víťazstvá mali častokrát trpkú príchuť, cez ktorú sa nedokázal preniesť. Bol to hrdina bažiaci po uznaní a sláve. K svojim expedíciám pristupoval pragmatickým a veľmi chladným spôsobom, postrádajúcim ľudskosť a pochopenie. Film ho predstavuje ako komplikovaného, nie veľmi sympatického, ale o to húževnatejšieho egoistu, ktorý mal slabosť pre vydaté ženy.

Hrdinovia severskej kinematografie bývajú častokrát hĺbaví, nečitateľní, uzavretí a chladní, divák si k nim musí hľadať cestu. Hrdina nášho príbehu je ľadový ako polárna krajina, ktorú miluje, ale len veľmi ťažko si diváka svojím charakterom dokáže získať, ak vôbec. Necítite k nemu nenávisť ani nefandíte jeho ctižiadostivým snahám. Jeho príbeh a charakter je tak povrchný, tak pramálo ľudský, že sa k nemu nedokážeme dostať bližšie. Zostáva len obrazom na plátne, obrázkom z učebnice, postavou dejín bez štipky diváckej empatie. Ťažko povedať, aké dostal Pål Sverre Hagen od režiséra noty, emotívnosť však z jeho výrazových prostriedkov vyčítate veľmi ťažko a ospravedlnenie severským minimalizmom v tomto prípade neobstojí.

Bez výrazných postáv postrádajúcich hlbšie emócie môžu film z priemernosti vytrhnúť ešte dramatické a strhujúco dobrodružné momenty z početných expedícií. Bohužiaľ, ani tých sa v tomto prípade divák nedočká. Pritom samotná téma polárnych objavov v sebe nesie náboj adrenalínových zážitkov. S Espenom Sandbergom však dobyjete južný pól bez výrazného napätia. Ani zvyšok Amundsenových dobrodružstiev vás nevytrhne mrazivou atmosférou z tepla vášho gauča. Dozviete sa síce, ako sa plánovali expedície pred viac ako 100 rokmi, akým spôsobom porazil Amundsen svojho najväčšieho súpera pri dobývaní južného pólu, spoznáte tipy a triky Eskimákov na prežitie v extrémnych podmienkach, uvidíte autentické vybavenie, ošatenie a rekvizity z čias minulých. Ale to je až príliš málo na dobrodružnú drámu.

Espen Sandberg sa príbeh rozhodol vyrozprávať nie cez napínavé a extrémne náročné výpravy, ale cez osobnosť samotného Amundsena. Nepodarilo sa mu však rozlúsknuť oriešok jeho ľadovo tvrdej povahy, pretože tak, ako ho divákovi predstavuje, je absolútne nezaujímavý. Je to veľká škoda, pretože svoju pozornosť mohol upriamiť práve na psychicky i fyzicky náročné prežitie v extrémnych podmienkach. Tých pár scén z cesty na južný pól totiž sľubovali na malú chvíľu vizuálny potenciál, ktorým by film dokázal divákovi zalepiť oči. Trochu dramatickejší diel pripomínajúci sériu Our planet však trval len dvadsať minút a na vytrhnutie z letargie nebol dostatočný.

Film je nudný, zdĺhavý, doslova sa trápite každou minútou v očakávaní, kedy vás niečo vytrhne z monotónnej chronológie objavov, kedy hlavný hrdina pookreje ľudskosťou, kedy sa ľady prelomia. Ale oni sa neprelomia, lebo ste na severe, primrznutí nielen fyzicky, ale aj mentálne. Nanešťastie táto metafora je doslovná.

---