Atomic Blonde
Pôsobivá akcia, lenivý scenár

Leto sa preklopilo do svojej druhej polovice a čo by to bol za mesiac, ak by ho nekrstil nejaký ten film nakrútený podľa komiksu, všakže? Ak ste nevedeli, že Atomic Blonde patrí do tejto trendovej partaje, nebuďte na seba prísni – pôvodný komiks pod názvom The Coldest City totiž nepatrí pod žiadnu veľkú a notoricky známu značku.

Vyšiel v menšom vydavateľstve Oni Press, ktoré v tomto roku oslavuje svoje dvadsiate narodeniny. Známe vám môže byť azda len vďaka Scottovi Pilgrimovi, ktorý sa filmového spracovania dočkal v roku 2010. Ak by ste aj o pôvode diela nevedeli vopred nič, stačí vám pár záberov – vizuálne efektná estetika a kontrastná farebná škála – a viete, odkiaľ fúka.

Atomic Blonde vás zavedie do Berlína na prahu pádu železnej opony, no svoj špiónsky príbeh vám na vypočúvaní v britskej MI6 rozpráva z retrospektívy. Už v úvode teda viete, že blonďavá agentka Lorraine Brouhton (Charlize Theron) je živá a relatívne zdravá, hoci hýri všetkými farbami modrinovej dúhy. O hlavnú postavu sa teda netreba vôbec báť, a to si na seba debutujúci režisér ušil poriadnu búdu.

Lebo to, čo sa nám má teraz akčný letný film rozpovedať, musí byť aspoň bombastické, najlepšie rovno atomické, aby nezostal svojmu názvu nič dlžný. A tak sa film o dušu snaží. Diváka namotáva hustými rečami a ešte hustejšími pohľadmi jedného špióna na druhého, lebo veriť sa nedá nikomu, ináč by to bola nuda.

Skúšajú to aj punkovým Berlínskym podsvetím a najmä agentkou, ktorá kosí jednu po zuby ozbrojenú bandu za druhou. Raz Nemcov, raz Rusov. Pravda, aj oni ju trocha poobíjajú, ale nejde o nič, čo by po kúpeli v ľadovej vode neprebolelo. Veď je drsná – a to je jej definičná a, žiaľ, aj jediná vlastnosť.

O agentke sa totiž nič významné nedozviete. Odkiaľ pochádza? Prečo sa dala na túto prácu a má vôbec niečo, čo sa ponáša na osobný život? Psychopat to nie je, o tom vás má presvedčiť tragický románik, ktorý vtesná do desaťdňovej misie. Okrem toho však snímka nedá divákovi žiadnu šancu nájsť si k agentke cestu.

Viac priestoru na osobnosť dostal nedôveryhodný agent David Percival v podaní Jamesa McAvoya. Ten si od sympaťáka v X-Menoch odskočil k postave, ktorá náramne pripomína tú, ktorú si zahral v Špine (Filth, 2013). Moja pamäť zvykne zjednodušovať, takže podozrivo podobný dojem, ktorý zanechal, pripisujem sčasti sebe a sčasti tomu, že jeho motivácia v Atomic Blonde je rovnako hmlistá ako zápletka celého filmu.

Aby ste si nemysleli, že som si na blondínu skrátka zasadla, spomeniem i tie stránky, v ktorých Atomic Blonde pre zmenu vyniká. Jednu včeličku má za dobový soundtrack, do ktorého sa dostali aj nejaké notoricky známe nemecké hity; druhú včeličku dostane film za akčné scény, ktoré pripomínajú Jasona Bourna, v dobrom i zlom. Bitky sú výborne rozplánované a realisticky stvárnené, no povedomý je aj ten pocit, že sa v nich špionážna zápletka rozplýva na úroveň homeopatík.

Spomenúť Jasona Bourna je celkom na mieste, keď si kaskadéra a koordinátora akčných scén z tej oceňovanej tretej Bournovky spojíte s debutujúcim režisérom Atomic Blonde. Veru, David Leitch sa vypracoval, no to, že je silný v stvárnení pästných súbojov a život ohrozujúcich skákačiek po budovách, neospravedlňuje tuctovosť jeho réžie po zvyšok filmu a nezáujem vykresliť hlavnú hrdinku hlbšie ako ženského terminátora v opätkoch a typickom čierno-bielom dresskóde.

Je totiž až urážlivo jednoduché zhrnúť Atomic Blonde do jednej vety: príbeh príťažlivej agentky, ktorá sa na kulise revolučného Berlína z 89-teho prebojuje cez haldu gangstrov. Sugestívny setting je doplnený o honbu za dôležitým zoznamom, ktorý ohrozuje životy všetkých agentov. To má byť tak závažná vec, aby divákom nevadilo, ako dôkladne v skutočnosti scenár ignoruje zložitú politickú klímu okolo železnej opony.

Divák sa má baviť na tom, ako každý každého ťahá za nos, a to aj napriek tomu, že výsledok je viac-menej známy. Špiónske doťahovanie však nie je ani vzrušujúce, ani prekvapivé, a tak čím viac sa triler snaží tváriť, že jeho udalosti ohrozujú nádejný koniec studenej vojny, tým amatérskejšie pôsobí.

No dobre, vonku zúria horúčavy, v kine je klíma a Charlize Theron je kočka – možno to v auguste stačí.

---