Avatar: Cesta vody
Dospievanie na Pandore

Po trinástich rokoch nekonečného čakania sme sa vrátili medzi modrých obyvateľov panensky dokonalej prírody uhrančivej Pandory. Režisér James Cameron to však nemá jednoduché. Divácke očakávania sú po tak dlhej dobe obrovské. Prvý diel sa v roku 2009 stal globálnym megahitom a priniesol revolučnú 3D technológiu, ktorá v kinách spustila lavínu filmov v treťom rozmere. Medzičasom vlna nadšenia z 3D opadla a wow efekt z uchvacujúco farebného ekosystému Pandory už značne vyšumel, no stále platí, že Cameron sa radí k režisérom, ktorých neradno podceňovať.

Po premiére druhého dobrodružstva môžem konštatovať, že Železný Jim to znovu dokázal. Predstavil nám ďalší rozmer svojej vysnenej planéty, ktorá nás svojou vycibrenosťou úplne opantá. Medzičasom si Jake Sully (Sam Worthington) s Neytiri (Zoe Saldana) založili početnú rodinu a užívajú rodinný život, ktorý im však narušia vracajúci sa nebeskí ľudia s úmyslom kolonizovať planétu. Po sérii akčných stretov sa Jake rozhodne opustiť lesný domov a vydáva sa s rodinou hľadať útočisko k ľuďom mora.

Čo sa týka scenáru, pokračovanie Avatara nepatrí k tým najoriginálnejším. Cameron všetko stavil na podmorskú krásu života pod hladinou. Divákov odrovná nádhernými prepracovanými atrakciami mora, z ktorých cítiť, že patrí k najväčším podmorským fanúšikom. Veľká časť filmu sa tak odohráva priamo pod hladinou, kde odhaľujeme vizuálne čary hodné oceánskych dokumentov. Scenérie morského sveta hýria farbami a rôznymi tvormi či rastlinstvom. Živočíšnym hrdinom filmu je mocný tulkun, pripomínajúci akýsi druh veľryby.

Medzi novými postavami budete mať trošku problém spoznať Kate Winslet. Zahrala si Ronal, manželku náčelníka morského kmeňa. Bez problémov však rozoznáte vracajúcu sa Sigourney Weaver, ktorá stvárnila Sullyho dcéru Kiri. Samotný dej filmu sa akosi zmrštil na patálie s dospievaním. Každé dieťa si musí vybojovať svoju pevnú pozíciu v rodine i v kmeni. Jake s Neytiri ostali v podružnej rovine chrániacich rodičov.

Akčnú stránku zaobstarali kreatívne oživení záporáci z minula. Stephen Lang si opätovne užíva rolu svojho života, tvrdošijného Quaritcha, hoci v značne transformovanej podobe. Jemne cítiť, že armáda už nepredstavuje takú hrozbu ako naposledy. Do budúcna by sa ráčilo vymyslieť nového vyzývateľa na strane zla. Cameron si prichystal nejedno požmurknutie pre znalcov jeho kinematografických počinov. Zazrieme odkazy na Votrelcov (1986), Priepasť (1989) a v samotnom závere i Titanic (1997). Najmä vo finále režisér potvrdzuje, že napätie ani akcia mu stále nie sú cudzie.

Som veľmi zvedavý, akým smerom sa budú uberať prípadné avatarie pokračovania. Pandora evidentne ukrýva nejedno prekvapenie nateraz starostlivo ukryté vo vizionárskej mysli jedného z najzručnejších režisérov súčasnosti. James Cameron síce nenakrúca často, avšak keď už niečo vypustí do kín, predčí drvivú väčšinu svojich režijných kolegov. Ako po technickej stránke, tak aj v merítku blokbasterov. Vodným svetom spriazneného Aquamana (2018) či tohtoročného Čierneho Pantera: Navždy Wakanda (2022) zanecháva námorné míle za sebou.

Avatar: Cesta vody rozhodne patrí na veľké plátno. Mamutej minutáže sa netreba obávať. 192 minút vďaka neustálym obrazovým atrakciám ubehne ako voda. Nejde už o takú globálnu senzáciu ako pri prvom diele, rozhodne však Cameron doručil prvotriedne remeslo, ktoré ohúri perfektným vizuálom. Kto nečaká ďalšiu filmovú revolúciu, bude úplne spokojný.

---