Baby šéf
DreamWorks sa stále viac venuje forme než obsahu

Bez mučenia priznávam, že nie som fanúšikom štúdia DreamWorks Animation. Začalo sa to s niektorým pokračovaním Shreka, v ktorom boli na seba všetci nepôvabne zlí a definitívne to bolo už pri Kocúrovi v čižmách, ktorý groteskou bavil deti a málo skrývanými sexuálnymi narážkami zas rodičov.

V tomto som neoblomná: filmy pre deti by nemali robiť morálne pochybné (hoc divácky vďačné) kompromisy a dobrá komédia by mala vždy staviť skôr na láskavý humor než na posmech. Štúdio DreamWorks ani v jednom veľmi nevyniká. Navyše, čím viac sa snaží svoje filmy priblížiť rodinnému publiku, tým viac sa jedno či druhé snaží vyvážiť sentimentom na záver.

Baby šéf neprináša zásadné argumenty na zmenu názoru. Aj tento animák treba čítať v dvoch rovinách. V tej pre deti sa odohráva príbeh sedemročného Tima, ktorý sa zmieruje s tým, že už nie je jedináčikom. Do jeho rodiny totiž pribudlo bábätko. Nosí oblek, zazerá a je taký náročný, že rodičia odpadávajú od únavy – to aby sa mohol v pokoji venovať svojej tajnej agende.

Bábätko kradne všetku pozornosť rodičov a keďže pozornosť je ekvivalentom lásky, Tim je presvedčený o jeho spriahnutosti so silami zla. Celé je to, samozrejme, trochu inak, Tim a bábätko zistia, že majú spoločného nepriateľa, spoja sily a cesta k priateľstvu je otvorená. Taký ten povedomý scenár, klasická schéma napr. romantických komédií.

Rovina pre rodičov nie je príbehová, ich má film zaujať tým, ako je vyrozprávaný. Protipóly detského a dospelého sveta plodia milé a vtipné momenty, snímka si požičiava žánrové klišé z hororov, akčných filmov aj zúrivých automobilových naháňačiek. Nerobí si ťažkú hlavu z toho, že zobrazuje deti v nebezpečných situáciách, ktoré často nevyrieši práve realisticky.

Príbeh má veľa logických dier, lebo tvorcovia sa rozhodli ohraničiť ho kvázi-detským rozprávačom. To má svoje pozitíva i negatíva: na jednej strane je film niekedy čarovne asociatívny, inokedy zas nájde v detskej logike únik z pasce, ktorú si na seba ušili scenáristi.

Detsky jednoduchá je aj motivácia arcizloducha, ktorý je vlastne nezaujímavou karikatúrou na pozadí prebiehajúcej bromance. Zloba vychádzajúca z minulého sklamania je pochopiteľná, no zloba, ktorá človeka neopustí ani po desaťročiach, je už zložitý fenomén. Hollywood si ho rád požičia, no nerád sa v ňom rýpe.

Je škoda, že detský divák nemá príležitosť preskúmať hlbšie motivácie antihrdinu. To preto, lebo sa film nenechá rozptýliť od hlavnej pointy: malý Tim zistí, že mať brata znamená, že získa viac než stratí. Family friendly posolstvo je totiž to, čo by malo Baby šéfa kvalifikovať do rodinného archívu.

---