Backstage
West coast pod Tatrami

Jedným z najväčších tajomstiev vesmíru je pre mňa skutočnosť, že niekto je ešte ochotný počúvať a realizovať nápady Dušana Rapoša. Najnovšie si vymyslel, že omladina prahne po tanečnom filme, lebo už nerevoltuje „dlhými vlasmi, dnes ide urban culture, street dance, hip-hop, rap, youtubering a tanečné crew!“ Dúfam, že vás to nešokuje tak ako mňa. Hlavne ten výkričník na konci.

„Trendového“ námetu sa chytila česká režisérka Andrea Sedláčková so scenáristkou Naďou Clontz a vyskladali príbeh tanečnej skupiny z periférie, ktorá v túžbe preraziť prijme ponuku známeho producenta a zúčastní sa kastingu do československej televíznej súťaže, čiže reality šou. Postúpia do hlavnej časti „Superdance“, kde sa s každým ďalším kolom musia vyrovnávať s čoraz väčším tlakom, testujú sa ich charaktery a vzájomné vzťahy.

Prečo si skupina pochádzajúca zo Svitu dá meno West Coast Crew, je asi vedľajšie. Kamera si môže zgustnúť na kontrastných príťažlivých vizuáloch podtatranskej a pražskej hradčianskej panorámy. Často využíva aj unikátny profil a interiér svitskej železničnej stanice pod zámienkou, že Hugo, náhradník v skupine a jedna z hlavných postáv, pracuje spolu so svojím dedom ako výpravca.

Hugo (Ondrej Hraška) je „platonicky“ zamilovaný do Mary (Mária Havranová), odchovankyňa decáku má však svojho Buddyho, šéfa skupiny, s ktorým žije v prívese. Hugo zatiaľ chodí na skúšky púšťať hudbu a zbožne pozerať na Mary. Veľa toho nenahovorí, vlastne vôbec nič, lebo je nemý. Aspoň si to o ňom crew myslí. Divák čoskoro zistí, že jeho mlčanie je skôr lajfstajlovou voľbou, podobne ako Buddyho bývanie v prívese.

Keď sa tanečník s nikom Black opitý vykotí na motorke a doláme si nohu, Hugo sa chopí šance a stáva sa jeho náhradníkom len pár dní pred pražským kastingom. Buddy totiž pre vidinu slávy (dočasne) prekoná aj svoje pohŕdanie nemým retardom. O Buddyho morálnych kvalitách bude ešte veľa príležitostí pochybovať, až ho nakoniec ospravedlňuje iba snaha niečo v živote dokázať. Ak tá niekedy ospravedlňovala egoizmus a podrazy.

Dosť divné, že na všetkých vyťahuje bulvár intímne tajomstvá, ale na to, že Hugo nie je nemý, nepríde žiadny zvedavec, tak ako nikto nezistí, že konkurenčnú skupinu Muertas manažuje samotný producent šou Roman Luknár. Vraj to má ošéfované cez falošné mená a tak. Tu kdesi sa vláčik mediálnej výchovy pre tínedžerov vykoľajuje. Kým doteraz sa upozorňovanie na nástrahy kultúrneho priemyslu pohybovalo v medziach príčetnosti, toto je už azda trochu príliš melodramatické.

Pravda, mierne podivný je aj súboj o morálnu integritu poroty, akoby tiež neboli dobre zaplatenými hercami, a nedôveru vyvoláva aj postava dramaturgičky Judit Bárdos, ktorá netuší o pripravovaných dejových zvratoch vo vlastnej šou. Načo ju potom platia? Aby utešovala rozorvaných účinkujúcich?

Herecké výkony majú poväčšine zodpovedajúco amatérsku úroveň, neľahko sa pozerá hlavne na Tonyho Poruchu v postave Buddyho. Teda, pozerá sa naňho dobre, ale aký je šikovný v pohybe, taký je drevený v hereckom prejave a dosť sa trápi popri svojej partnerke Márii Havranovej, už nespomínajúc skúsenejších hereckých kolegov. Podobne sú na tom ďalší tanečníci, či už z The Pastels alebo odinakiaľ, azda jediná, ktorá prekvapuje pozitívne a naznačuje väčší potenciál, než jej postava dovoľuje, je Natália Baloghová ako Foxy.

Vzhľadom na už početné skúsenosti pred kamerou rozpačito pôsobí aj prejav Ondreja Hrašku (Panelák, Johankino tajomstvo, Láska na vlásku). Nepomohlo mu veľmi zvláštne Hugovo pozadie, teda jeho rozhodnutie mlčať, ale pri všetkom komplikovanejšom než udržiavanie naivného výrazu a neohrabanosti Hraška stráca pôdu pod nohami, najvýraznejšie v scéne, kde doslova stráca pôdu pod nohami a opitý padá do rieky.

Najvýraznejšie a najtvorivejšie tanečné scény choreografia Miňa Kereša vyčerpá v prvej tretine. West Coast Crew tancuje v továrni, na stanici aj vo vlaku za jazdy, hrajú sa s prostredím, v ktorom žijú, prispôsobujú si ho. Po postupe do Prahy si už televízna súťaž prispôsobuje ich svojim potrebám, street dance zbastardieva do čudesnej estrády, pri ktorej sa mladí progresívci štylizujú za železničiarov s uniformami a výpravcovskými terčíkmi, neskôr v krojoch strúhajú karičky a preskakujú pomyselné vatry.

Hlavne sa upúšťa od ambície, aby tanec niesol príbeh, či aby ním postavy vypovedali niečo o sebe, a tak Backstage ostáva len v štádiu pokusu o tanečný či hudobný film, pretože sa v ňom hudba a tanec vyskytujú ako príkrasy, ale nenesú takmer nijaký význam. Preto je aj úplne jedno, že sa breakoví tanečníci štylizujú za folkloristov.

---