Originálny názov: Bastardi
Žáner:dráma
Minutáž: 80 minút
Krajina: Česko
Rok: 2010
Réžia: Petr Šícha
Scenár: Tomáš Magnusek
Kamera: Jan Lengyel, Antonín Žovinec
Hrajú: Tomáš Magnusek, Ivana Buková, Ladislav Potměšil, Jana Šulcová, Eva Čížkovská, Kristýna Leichtová, Blanka Bohdanová, Saša Rašilov nejml., Patrik „Rytmus“ Vrbovský a ďalší
Tento film by mali vidieť všetci rodičia, ktorých deti plnia povinnú školskú dochádzku. Verím, že to na základných školách až takto zle vyzerať nemôže. Ale takisto verím, že sa nájdu aj také, ktorým by príbeh filmu Bastardi z oka vypadol. Príbeh z praktického školstva v Čechách, ktorý ukazuje, ako to dopadne, keď zlyhá systém.
Základnú školu pre žiakov zo sociálne slabších rodín navštevujú mladí násilníci, ktorí sú obvinení zo znásilnenia a následnej vraždy mladej praktikantky. Zatiaľ však neboli odsúdení a stále derú školské lavice. Dej sa točí okolo mladého učiteľa, ktorý na školu nastupuje. Svojimi nezvyčajnými praktikami si získava náklonnosť kolegov i samotných žiakov. Skutočný účel jeho príchodu však zostáva utajený.
Scenár Bastardov napísal filmový amatér Tomáš Magnusek, ktorý sa o film postaral tiež finančne a stvárnil aj hlavnú postavu učiteľa Majera. 26 ročný špeciálny pedagóg Magnusek pracuje s veľmi zaujímavou tematikou vzrastajúcej agresivity na školách, všeobecne vulgárneho vyjadrovania, nezáujmu učiteľov o žiakov a absolútneho alibizmu štátu. Tematika vhodná na spracovanie do filmového diela, avšak určite nie režisérom Petrom Šíchom.
Nelogické radenie scén, nečistý zvuk, slabé herecké výkony inak uznávaných profesionálov, nehovoriac o absencii racia samotného deja. O troch žiakoch, ktorí ohavný čin spáchali to všetci vedia, ale nikto s tým nič neurobí. Teda okrem triedneho učiteľa. Reč je však o triviálnom zabezpečení dôkazov ako odtlačky prstov či testy DNA. Polícia v tomto filme patrí evidentne do ústavu pre mentálne zaostalých. Ďalšou nelogickosťou je jeden zo žiakov, ktorý síce navštevuje školu pre sociálne slabších, avšak jeho otec je uznávaný bohatý podnikateľ, ktorý dokáže ututlať synovo brutálne napadnutie učiteľa bejzbalovou pálkou.
Nechápem ani čarovné objavenie učiteľky sexuálnej výchovy, ktorá predtým ani potom v deji spomenutá nebola. Takéto markantné prešľapy robia z filmu zbytočne amatérske dielo, na ktoré sa vydrží pozerať máloktorý otrlý divák. Nešetrí sa úmrtiami ako u žiakov tak z radov učiteľov, ani vulgarizmami najhrubšieho zrna. Miestami som mal pocit, akoby sa Magnusek so Šíchom snažili o českú verziu Nebezpečných myšlienok, no prehrávajú na plnej čiare.
A sexepíl Michelle Pfeiffer nenahradia ani celým hereckým ansáblom tvoreným Ladislavom Potměšilom v úlohe riaditeľa, Sašom Rašilovom ako dobitým učiteľom či Rytmusom ako gorilou podnikateľského otca Jana Šťastného. Aj keď Rytmusovi čeština ide, má vo filme príliš málo miesta na to, aby bol regulérnym lákadlom filmu. To už skôr ako autor hudobnej zložky. Z jeho tvorby zaznie viacero štandardných kúskov.
Ak film niečím skutočne vyniká, tak svojím amaterizmom a prílišnou vulgaritou. Ako odzrkadlenie nefunkčného systému školstva absolútne zlyhal, neponúka žiadne riešenie či racionálny apel. Vraždiť nezvládnuteľných žiakov rozhodne nie je relevantným riešením problému. Na Slovensku sa film stretol s očividným neúspechom, u rodných susedov však naň chodia desaťtisíce divákov. Magnusek tak s klamlivým pocitom dobre vykonanej filmovej práce začína s tvorbou pokračovania. Ktovie, možno vo svojom tvorivom záchvate zájde ešte ďalej a natrie to agresívnym deťom v materských škôlkach. Predsa len je to špeciálny pedagóg s neortodoxnými praktikami.
