BATAstories
Motivačný medailón o prvom globalistovi a jeho vlastných aj nevlastných pohrobkoch

Budem sa opakovať – a ja sa nerád opakujem –, ale pri Kerekesovom dokumente distribučný názov zase raz nabúrava divácku prístupnosť. Prečo sa film, ktorý točil slovenský režisér a vznikol aj v slovenskej koprodukcii, uvádza pod anglickým (festivalovým) názvom? Premieta sa pritom v českej jazykovej verzii a Česi si ho aj náležite pomenovali: Baťa, první globalista.

Z českého názvu je hneď jasné, o čo a koho tu ide. Predsa Baťa, „zľudovená“ značka topánok (napríklad v spojení „baťovské ceny“), pomenovaná podľa svojho zakladateľa, Tomáša Baťu. Hneď v prvých minútach v komentári aj zaznie: „Továrny, které založil, najdeme dodnes na všech kontinentech světa. Byl to první globalista…“ Čiže názov nielenže súvisí s obsahom filmu, ale priamo ho cituje.

Naproti tomu titul BATAstories – ešte s nezmyselnými kapitálkami pre názov firmy – usilovne bráni vo vytvorení akejkoľvek asociácie a záujmu o film, ktorý rozpráva o dôverne známom subjekte. Veď aj u nás boli (a sú) Baťove továrne, mestá a predajne. Mal niekto pocit, že označenie „prvý globalista“ je príliš trúfalé alebo provokatívne? Že sa vyrojí internetová armáda troloboľševikov a roznesú Baťu v zuboch ako prvého vykorisťovateľa?

Aj to by pomohlo, lebo aspoň by bol nejaký ohlas. A trochu kontroverzie by ani neškodilo, lebo Peter Kerekes je vo svojom baťovskom fíčri až neobvykle ochotný sledovať oficiálnu verziu otca zakladateľa a bratov a synov nasledovníkov. Neprotirečiť. Iba uviesť, že Baťa bol vo svojej autobiografii k sebe nadmieru kritický. Ale prosím vás.

Keď Thomas Archer Bata, zakladateľov pravnuk a posledný aktívny Baťa v podniku, objíma Tomášovu mierne nadživotnú sochu, pôsobí to rovnako rozpačito a neúprimne ako keď Donald Trump objíma americkú zástavu. (Sympatie práve nevzbudzuje ani spoločná fotografia jedného z klanu s Richardom Nixonom, ale tá sa mihne len na sekundu, nechajme ju tak.)

Zvlášť, keď Thomas Archer „původně o kariéru v rodinné firmě podle vlastních slov příliš nestál. Až když většina rodiny odešla do důchodu a firmu poprvé začal řídit člověk „zvenčí”, nechal se k práci v podniku přesvědčit. – CEO za mnou tehdy přišel a řekl mi: Byla by škoda, kdyby ve firmě nebyl nikdo z rodiny.“ Na zavŕšenie irónie TíEj minulý rok z korporátu odišiel.

„Stories“ z Indie či Kene, bájnych rozvojových svetov, akoby tiež mali slúžiť na šírenie baťovskej slávy. Toto je taký ten spokojný pohľad na globalizáciu, lebo keď to robil osvietený čecháček, predsa to muselo tým ľuďom prospievať. Nikto neberie Baťovi, že do svojich podnikov sa snažil vložiť morálne princípy malomesta, že staval zamestnancom domy a dbal o ich všestranný osobnostný rozvoj. Ehm, pokiaľ ostávali jeho zamestnancami. A po 25 rokoch dostali zlaté hodinky.

Vypichujú sa pritom aj veci, za ktoré by si z jedného bolo načim uťahovať alebo aspoň podozrievavo prižmúriť oči. S odstupom, aký máme k dispozícii. Baťu „zajímá (…) měření pracovního tempa podle velikána menežmentu Taylora“. Hej, Frederick Winslow Taylor spísal „evanjelium efektivity“ – The Principles of Scientific Management (1911), jednu z najvplyvnejších manažérskych príručok 20. storočia. Jeho vedecká metóda zahŕňala stopovanie robotníkov, identifikovanie najrýchlejšieho z nich („prvotriedneho muža“) a výpočet najkratšieho času na vykonanie jednotky práce. Následne sa od všetkých robotníkov vyžadovala rovnaká „efektivita“, inak ich vyhodili. Lenže Taylor si – veľmi vedecky – väčšinu svojich dát vymyslel. A svedčiac pred komisiou Kongresu prirovnal robotníkov k ťažným koňom.

Dokument zabŕdne do prvej svetovej vojny, keď Baťa zarábal na zákazkách pre armádu. Ak to u niekoho vzbudí vášne, gratulujem k precitlivelosti. Hrá sa so mnou pamäť alebo sa naozaj Kerekes v minulosti viacej zadieral pod kožu? Vari najvýživnejší materiál na zamyslenie inak poskytujú sekvencie z brazílskej džungle, kde pohoreli aj iní neokoloniálni utopici. Rozpadnuté továrenské haly, ktoré si džungľa berie späť. Ale aby sme Janovi Antonínovi (Tomášovmu bratovi a nasledovníkovi vo vedení firmy) až tak nekrivdili, postavil tam aj dodnes fungujúce mestá a most cez rieku Paraná.

Dostatočné množstvo faktografie, Kerekesov ľahká ruka, dynamický strih, exotické lokácie a šťastné vyznenie robia z BATAstories oddychovku na dlhé večery, ani nie tak v kine ako v domácom pohodlí. Americký sen platný v Česku a kdekoľvek. Príbeh úspešného kapitalistu, vizionára, priekopníka, budovateľa. Meno, značka, odkaz. Potrebujete pozitívny vzor? Tak sa motivujte.

---