© Fox Searchlight Pictures

Originálny názov
Kinsey

životopisný
2004 / 118 min. / MP 15
USA / Nemecko

Réžia
Bill Condon
Scenár
Bill Condon
Kto bol Kinsey ? Dr. Alfred Charles Kinsey (1894 – 1956) je známy ako autor vedeckej publikácie, ktorá sumarizuje bohatý materiál získaný prostredníctvom rozhovorov s tisíckami ľudí po celých Spojených štátoch, mapujúci ich reálny sexuálny život. Táto zbierka je dodnes jedným z najuznávanejších prameňov sexuologického výskumu. Priamym následkom jeho práce bolo vyškrtnutie homosexuality zo zoznamu psychických chorôb Americkej psychiatrickej asociácie. Kinsey býva spájaný so sexuálnou revolúciou 60. rokov a ako uvidíme aj vo filme, oprávnene. Vo Wikipedii som sa ďalej dočítal, že praktikoval skupinový sex, striedanie partnerov a homosexuálny styk v rámci svojho výskumného tímu a jeho filmové záznamy sexuálnych aktivít vraj spadajú skôr do oblasti pornografie. S potešením môžem konštatovať, že film sa týmto nesporne zaujímavým faktom nevyhýba. Explicitných scén, na aké sme zvyknutí z európskej klubovej kinematografie posledných rokov a zo stanice Arte, sa však nedočkáme. (Francúzsky remake by bol iste pozoruhodným príspevkom k téme.)

Filmový životopis Bavme sa o sexe „problematickú“ zložku diania okolo Kinseyho výskumníckej komunity príliš nerozpitváva, napriek tomu nám vďaka niekoľkým psychologicky trefným scénam a dialógom podáva dostatočný obraz o pestrom dianí v jej vnútri. To samo osebe by zrejme vydalo materiál na (ne)slušný film. Ústrednou témou je však Kinseyho boj s falošným puritanizmom a jeho spoločenský prínos, najmä jeho humanistická snaha o morálne ospravedlnenie bežných, ale dovtedy peklom výčitiek sprevádzaných sexuálnych praktík a dekriminalizáciu sexuálnych menšín. Mnoho metrov filmového pásu, ktoré sa odvinú, než sa profesor vrhne na skúmanie postelových aktivít, skenuje jeho zbieranie milióna ôs žlabatkovitých, ktoré pokiaľ vám nepripadne vtipné ako mne, môže trochu nudiť. Medzitým sa chvalabohu zoznamuje so svojou ženou, ktorá pozornosť svedomitého profesora odvedie úplne iným smerom.

Liam Neeson sa úlohy vedátora pohlteného svojím povolaním, pripraveného hrať vabank, aby si zachránil vedecký odstup aj v súkromnom, najmä sexuálnom živote, zhostil výborne. Jeho profesor Kinsey je živý a ľahko uveriteľný. Kto mal rád citovo zabarikádovaných gentlemanov v podaní Anthonyho Hopkinsa, ten si iste zamiluje aj Neesonovho rovnako nezraniteľného sexdoktora. Laura Linney vytvorila ešte zaujímavejšiu postavu než je sám Kinsey. Snáď len kontroverznosť filmu zabránila, aby si odniesla Oscara za vedľajšiu úlohu Kinseyho manželky, ktorá vlastne ani vedľajšia nie je. Pozoruhodným výkonom ma oblažil aj tragikomický John Lithgow v úlohe otca, vďaka ktorému sa podarilo nevtieravo načrtnúť atmosféru sexuálneho puritanizmu, v ktorej Kinsey vyrastal a ktorá mala zrejme na svedomí jeho neskoršiu záľubu v citovom masochizme. Dobovú atmosféru vhodne dopĺňa na svoju dobu mimoriadne frivolný džezík Elly Fitzgerald. Nechýbajú ani scény ktorým sa schuti zasmejeme.

© Fox Searchlight Pictures

Prsatky z pornočasákov a k nim pribalených DVDčiek sa na nás dnes vyškierajú spoza výlohy každého novinového stánku a homosexuáli namiesto rovnoprávnosti už dávno snívajú o svetovláde. Človek by povedal, že film o sexuológovi pôsobiacom niekedy v pädesiatych rokoch minulého storočia bude pekná nuda. Chyba! Kinsey totiž zjavne nebol nezáväzným estrádnym bavičom typu Radima Uzla, či doktora Plzáka, ale vedcom ctiacim pravdu, ktorý hrdinsky vedie svoj boj, nech to stojí, čo to stojí. A pohľad na takého človeka zobrazeného nevtieravo a zväčša bez zbytočného pátosu bude vždy zaujimavý, aj bez ohľadu na samotný predmet jeho úsilia.