Originálny názov: Les Misérables
Žáner: dráma, muzikál, romantický
Minutáž: 157 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Tom Hooper
Scenár: Claude-Michel Schönberg, Alain Boublil, Victor Hugo, Herbert Kretzmer, Jean-Marc Natel, James Fenton, William Nicholson
Kamera: Danny Cohen
Hrajú: Hugh Jackman, Russell Crowe, Anne Hathaway, Amanda Seyfried, Sacha Baron Cohen, Helena Bonham Carter, Eddie Redmayne, Aaron Tveit, Samantha Barks, Daniel Huttlestone a ďalší
Bedári, najnovší počin z dielne režiséra Toma Hoopera, nie sú filmom pre každého. To si povedzme hneď na začiatok. A nič na tom nemení fakt, že v Amerike zbierajú ceny ako opreteky.
Dojem, aký vo vás tento bezmála trojhodinový muzikál zanechá, totiž úzko súvisí s tým, ako veľmi máte radi pôvodnú historický román Victora Huga, či máte vzťah k francúzskej histórii a do akej miery sa dokážete stotožniť s dobovou morálkou a vtedajšími charaktermi. Poďme na to teda poporiadku.
Pokiaľ ste na hodinách literatúry dávali pozor, asi vás neprekvapí, že príbeh zachytáva v rozpätí približne dvadsiatich rokov a na pozadí Francúzskej revolúcie osudy podmienečne prepusteného galejníka Jeana Valjeana (Hugh Jackman). I napriek usporiadanému životu a úspešnej kariére, ktorú si za roky od opustenia väzenskej cely dokázal vybudovať, ho prenasleduje sfanatizovaný policajný inšpektor Javert (Russel Crowe). Zločinci sa podľa neho jednoducho nemenia a tak celý svoj život zasvätil snahe o Valjeanove opätovné uväznenie. Dôležitým hráčom na scéne je i trestancova postupne dospievajúca adoptívna dcéra (Amanda Seyfried) a jej láska ku študentovi a republikánovi Mariusovi. Karty sú rozdané a je už len na režisérovi, akú partiu s nimi zahrá.
Treba uznať, že film sa rozbieha veľmi sľubne. Kamera nalietava obrovským oblúkom od veľkého záberu na vlnami zaplavovaný prístav až k detailu strhanej Jackmanovej tváre. Rozbúrené more buráca, väzni odvážne spievajú… a za jedným hudobným číslom okamžite nadväzujú ďalšie a ďalšie až do konca filmu.
Veru tak, Bedári čerpajú inšpiráciu najmä z úspešného rovnomenného divadelného muzikálu a tento fakt nemusí prijať každý pozitívne. Film je skutočne komponovaný prakticky výlučne z hudobných čísel. Všetky dialógy, úvahy, vnútorné monológy i hádky sú prezentované v spievanej forme a nepripravenému divákovi pravdepodobne nebudú vždy úplne zrozumiteľné. Spev totiž obvykle vo filmoch slúži ako spestrenie či doplnenie deja, ale akonáhle začne byť jeho hlavným ťahúňom, neúmerne zvyšuje nároky na pozornosť. Vďakabohu, že aspoň zvyčajne na všetky strany rozlietaná kamera počas týchto okamihov spomalí a zaberá takmer staticky len spievajúceho protagonistu – čo síce nepridáva na vizuálnej príťažlivosti, ale aspoň pomáha sústrediť sa na text.
Film je taktiež kvôli hustote deja v prvej tretine výrazne skratkovitý – roky ubiehajú a kulisy sa menia v závratnom tempe, pričom muzikálové výstupy sa do seba vpíjajú a ťažko ich odlíšiť. Nie je preto problém cítiť sa zo všetkých tých udalostí trochu zmätene, najmä pokiaľ človek nemá vopred načítanú knihu.
Situáciu však zachraňujú skvelí herci – vyzdvihnutiahodný je najmä výkon Anne Hathaway, ktorá ide na plný plyn bez skĺzavania k prílišnej teatrálnosti. Jej prevedenie známej piesne „I Dreamed a Dream“ vám bude v hlave znieť ešte dlho; hlavne preto, že do nej dokázala vložiť všetku tu špinu a tragédiu, ktorou jej postava prechádza.
Druhá tretina snímku má oproti tej prvej presne opačný problém: tempo rozprávania sa síce spomalí na prijateľnú rovinu, no na scénu prichádza príliš veľa postáv (revolucionári, Thénardierovci a ich nešťastne zamilovaná dcéra Éponine, dospelá Cosette, mladý zlodejíček…). Každý z nich spieva o svojich pocitoch a cieľoch, no zďaleka nie každý z nich dokáže zaujať. Najviac skrátka z tohto boja vychádza ľúbostný príbeh medzi Cosette a Mariusom. Hoci má v deji pomerne dôležitú úlohu, zaniká v nevýraznom prejave svojich predstaviteľov, ale i v neoriginálnom spracovaní (motív spaľujúcej lásky na prvý pohľad pôsobí v dnešnej dobe vyslovene zastaralo). Navyše ho prehlušujú udalosti okolo chystanej revolúcie a iných postáv, preto v podstate ani nemá šancu sa rozvinúť. Akoby tam bola len preto, aby sa figúrky na šachovnici mali dôvod pohnúť správnym smerom.
Práve v tejto časti vidno najväčšie scenáristické škrtanie na úkor predlohy. A tu sa i odhaľuje hlavný zádrheľ filmu – predloha je až príliš rozsiahla a preplnená všemožnými motívmi – od neopätovanej lásky až po aroganciu moci – na to, aby mohol byť každý jeden uspokojivo zakomponovaný do vyše dva a pol hodinovej snímky. A to, že sa o to tvorcovia pokúšajú – a navyše za neustáleho spevu – len posilňuje dojem, že menej by bolo v tomto prípade omnoho viac. Najmä ak vezmeme do úvahy, že režisérovi sa už podarilo sviežo a originálne uchopiť historickú tematiku v Kráľovej reči.
Na druhej strane však treba pochváliť spev i herecké umenie debutujúcej Samanthy Barks, predstaviteľky Éponine. Jej postava ako jediná prechádza vývinom a vďaka pôsobivému stvárneniu je tento vývin i celkom uveriteľný.
Druhým problémom filmu sú totiž práve postavy. Treba sa zmieriť s tým, že sú proste ploché a jasne nalinkované. Hlavný hrdina je dobrák od kosti, ktorého uväznili za krádež chleba pre hladné dieťa pomaly na doživotie. Komisár Javert je fanatik a z nejakého (nikdy uspokojivo vysvetleného) dôvodu sa snaží dostať ho znova za mreže. Revolucionári sú plní ideálov a Thénardierovci plní falše a intríg. Nikoho nie je problém kompletne charakterizovať pár slovami – jav, ktorý je prirodzený pre divadelný muzikál či novelu z polovice 19. storočia, no zastaraný pre súčasnosť. Niet divu, že snímka v istých okamihoch pripomína extrémne vysokorozpočtovú televíznu inscenáciu. Predloha jednoducho zväzuje tvorcov z jednej a požiadavky súčasného recipienta z druhej strany; akýkoľvek výsledok uspokojí vždy iba časť publika.
Posledná tretina snímky tak na oba tábory zapôsobí zrejme úplne odlišne – konzervatívni intelektuáli či starší diváci budú dojatí k slzám a z kinosály odídu nadšení. Mladšie ročníky, milovníci akcie a súčasných filmárskych postupov a najmä ľudia neoboznámení s predlohou budú rozpačití, ak nie až vyslovene sklamaní.
Ako teda poňať záverečný verdikt? Film Bedári je staromilsky a úctivo poňatá muzikálová poklona svojej divadelnej a knižnej predlohe. Má niekoľko epických scén, zopár skutočne chytľavých hudobných čísel a hviezdne herecké obsadenie. Vo výsledku sa však dohodneme len na ľahko nadpriemernom hodnotení – s tým, že fanúšikovia Hugových diel si bez výčitiek môžu pridať hviezdičku navyše.
