Being The Ricardos
Žiť pod jednou strechou neznamená mať spoločný domov

Označiť niekoho za komunistu bolo v 50. rokoch v USA rovnako zničujúce ako v stredoveku nepohodlné ženy obviniť z čarodejníctva. Konzervatívna spoločnosť by vás škodoradostne odsúdila behom jednej rannej kávy. Hanlivý titulok v novinách či očierňujúca správa v rádiu má dobu trvanlivosti tri dni. Avšak dopad na existenciu dotknutého jedinca je spravidla zdrvujúci a reputáciu si je možné napraviť len veľmi ťažko.

Motívom obdoby lovu na čarodejnice sa zapodieva vo svojej scenáristicko-režijnej novinke Aaron Sorkin. Ako to však u tohto majstra scenáristiky býva, Sorkin zaodel túto premisu do značne viacvrstvového storytellingu. Rozhodol sa hneď z niekoľkých perspektív vyrozprávať príbeh zo zákulisia tvorby klasického sitkomového seriálu z 50. rokov I Love Lucy, ktorý v dobe svojej najväčšej slávy sledovalo 60 miliónov spokojných Američanov vyznávajúcich tradičné konzervatívne hodnoty. A práve hlavná predstaviteľka seriálu – herečka, komička a producentka – Lucille Ball čelila v roku 1953 obvineniam z členstva v Komunistickej strane.

Sorkin sa po doterajších úspechoch na režijnom poli ambiciózne vrhol do značne komplikovaného naratívu s preskakujúcou chronológiou. Plynulý tok času podriadil logike gradácie deja. Touto divácky nie celkom vďačnou formou vysvetľuje súvislosti, ktoré si Lucille Ball rozoberá vo svojej prísne analytickej mysli. Inými slovami sa Sorkin stal obeťou svojej túžby vyrozprávať na ploche 125 minút, čo najviac zo života hlavných predstaviteľov seriálu a zároveň podrobne ozrejmiť, aké náročné bolo v tom čase ponúkať konzumentom seriálov stále zaujímavý obsah. Ako zo scenáristického, tak aj z produkčného hľadiska.

Dozorná rada producentov mocného štúdia sa v Hollywoode od nepamäti veľmi úzko preväzuje s politikou. Seriál mal totiž mienkotvornú moc a každý týždeň sa dostával do hláv členom miliónov domácností a vychoval celú generáciu divákov. Je veľmi zaujímavé sledovať tieto viacúrovňové zákulisné vhľady do kútov produkcie. Sorkin si aj napriek prílišným snahám o túto komplexnosť ustrážil to, v čom je naozaj silný a naservíroval nám lahôdkové dialógy, ktoré s veľkou chuťou prednášajú prítomné hviezdy.

Lucille ožila v inkarnácii takmer dokonalej Nicole Kidman a Desiho Arnaza zahral vášnivo strhujúci Javier Bardem. Sorkin nevyhnechal styčné body ich vzťahu, vzájomnú dynamiku, či osobné motivácie a navyše sa vyhral s detailmi, ktorými sa zapodievala neustále pohyblivá myseľ hlavnej hrdinky. Niet divu, že v tejto komplexnej postave silnej ženy vycítila hereckú výzvu talentovaná herecká stálica. Nicole Kidman si vás získa svojou rafinovanosťou a zacielením na detail. Lucille je skutočnou duchovnou matkou seriálu. Veľká osobnosť, ktorá sa nebála tvrdo konfrontovať a demaskovať bandu hollywoodskych šedých eminencií. To sa nenosilo v rokoch 50., ani v žiadnych ďalších.

Nicole si nomináciu na Oscara svojím výkonom absolútne zaslúžila. Jej herecký partner Javier Bardem za ňou v úlohe chytrého a talentovaného Kubánca Desiho nezaostáva. Svojím angažovaným strategickým myslením vás totálne ohúri, rovnako ako pravým kubánskym naturelom. Poteší aj cynický alkoholik J. K. Simmons a mnohí ďalší.

O čom to celé vlastne je? O láske. O vernosti. O spravodlivosti. O rovnosti pohlaví. O vzájomnom rešpekte medzi kolegami. O búraní spoločenských škrupúľ. O tom, o čom je partnerský život. O tom byť spolu a mať spolu miesto, kde sa môžete ukryť pred svetom. Tento pocit spolunáležitej jednoty v podobe domova si treba vážiť a brániť. Závisťou otrávené okolie totiž na šťastie vytrvalo striehne a pád silnej dvojice vždy uvíta so škodoradostným zadosťučinením. Aj o tom je život a o tom je Being The Ricardos.

Ak sa Vám páčil Fincherov Mank (2020), budú sa vám páčiť aj Ricardovci. Ak je to pre vás príliš náročné sledovať, nič sa nedeje. Tvorba Aarona Sorkina skrátka nesadne každému. Kadencia dialógov je skutočne úctyhodná. Je to silne plnotučný náklad, čo nemusí ladiť s vaším vkusom, obzvlášť ak sa nachádzate v unavenej kondícii. Tento film si pustite odpočinutí. Ak bažíte po tajomstvách hollywoodskych kuloárov, je to presne niečo pre Vás.

Mimochodom, I love Lucy miloval v detstve aj Jim Carrey a Bardemovo vydarené kubánske vystúpenie naša generácia notoricky pozná z baru Coco Bongo v Carreyho megahite Maska (1994). Veru, Ricardovci ovplyvnili popkultúru viac ako by si našinec myslel.