Originálny názov: Bibliothéque Pascal
Žáner: dráma
Minutáž: 105 minút
Krajina: Maďarsko / Nemecko / Veľká Británia / Rumunsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Szabolcs Hajdu
Scenár: Szabolcs Hajdu
Kamera: András Nagy
Hrajú: Orsolya Török-Illyés, Andi Vasluianu, Shamgar Amram, Razvan Vasilescu, Oana Pellea a ďalší
Kedy naposledy ste videli maďarský film? Dá sa predpokladať, že veľmi dávno (spomenúc si na dekadentnú Taxidermiu či akčných Revízorov) alebo aj nikdy. A je tu ešte jedna možnosť: bolo to teraz a bol to Bibliothéque Pascal – z reality do sna preskakujúci hravý filmový počin jedného z najvýraznejších súčasných maďarských režisérov, Szabolcsa Hajdu.
Svieža rozprava o ťažkej sociálnej téme – obchode s bielym mäsom – je spracovaná pôvabným filmovým jazykom. Do nekompromisnej reality sa vplietajú surrealisticky magické absurdity a vytvárajú tak silne metaforický filmový celok. Kompozične aj pohybovo vyvážená kamera dokázala vybudovať pôsobivý vizuál založený na farebnej imaginácii, za čo sa kameramanovi Andrásovi Nagyovi ušlo niekoľko ocenení. Na pozorného diváka však môže rušivo vplývať miestami nelogická strihová väzba.
Film vystupuje pod distribučnou nálepkou road-movie, no nemožno povedať, že by bol žánrovo ukotvený. Raz pripomína mysterióznu drámu, inokedy thriller, či dokonca komédiu. V tejto zámerne neujasnenej forme sa rozvíja príbeh slobodnej mamičky Mony Paparu (Orsolya Török-Illyés), ktorá sa do svojej opatery snaží získať dcérku Vioricu. Sociálnemu pracovníkovi rozpovedá neľahkú epizódu svojho života, ktorá je ťažiskovou časťou príbehovej línie filmu. Tá sa síce odvíja chronologicky, ale logicky je značne nesúrodá. Zlý scenár? Nie, to sa len Mona pudovo ukrýva pred krutými spomienkami za pomoci rozprávkovej predstavivosti.
V prvej polovici deja sa Mona so svojou stoickou vyrovnanosťou pohybuje v rumunskej komunite ľudí, ktorých živelnú náturu podčiarkuje temperamentná i clivá balkánska hudba pripomínajúca tvorbu dvorného skladateľa Kusturicových filmov, Gorana Bregoviča. Tu sa zoznamuje s mužom, ktorý si ju získa schopnosťou premietať svoje predstavy prežité v spánku (sny) do skutočnosti. Monin chlap je však zastrelený, no jeho podivuhodné nadanie, ako sa neskôr dozvedáme, „zdedí“ ich spoločná dcérka Viorica. Oceniť možno eleganciu, s akou sa tu sny stávajú prvkom žitej reality. Ťažko však rozoznať (ako to i v živote býva), kde sa končí ich odľahčujúca a spestrujúca funkcia, a kde sa začínajú stávať prostriedkom (seba)klamu.
Druhá polovica príbehu sa odohráva v priestoroch liverpoolskej Knižnice Pascal (Bibliothéque Pascal), kde sa Mona ocitne vďaka svojmu otcovi po príhode pripomínajúcej zlý sen. Tento podnik pána Pascala (ináč veľmi vľúdneho chlapíka) ponúka exkluzívne sexuálne služby pre umelcov a intelektuálov. Tí majú možnosť vybrať si jednu z miestností nesúcich názvy literárnych postáv a zrealizovať svoje fetišisticky ladené sexuálne predstavy založené na určitých pasážach z literárnych diel. Nápadité. Ale zároveň zanechávajúce horkú príchuť, najmä keď sa kamera ladne presúva jednotlivými miestnosťami. Vo výtvarne zaujímavo riešených priestoroch izieb vidíme do efektných kostýmov odeté postavy, z ktorých každá nesie určitý myšlienkový obsah vzťahujúci sa na trh sexuálnych služieb. Najprv Monu ako Johanku z Arku, potom mŕtvu Desdemonu a asi najmrazivejší je pohľad na malého chlapčeka stvárňujúceho Pinocchia.
Naplneniu Desdemoninho osudu sa Mona nakoniec vyhýba. V spôsobe, akým sa dostáva z Pascalovho podzemia, je vyjadrenie nemožnosti úteku z miesta útlaku a násilia vlastným snažením. Nevyhnutná je pomoc iných, ale niekedy sa únik z takéhoto prostredia stáva iba predmetom nenaplnených snov.
Bibliothéque Pascal je film s mnohovrstevnými nánosmi významov. Kto sa k myšlienkovému obsahu rád prediera krajinou metafor a inotajov, pre toho je toto maďarské dielo zasľúbenou zemou. Putovanie k cieľu bude navyše spríjemnené estetickým pôžitkom a snovou podmanivosťou.
