Žáner: komediálna dráma
Minutáž: 119 minút
Krajina: USA | Kanada
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Alejandro González Iñárritu
Scenár: Alejandro González Iñárritu, Nicolás Giacobone, Alexander Dinelaris, Armando Bo
Kamera: Emmanuel Lubezki
Strih: Douglas Crise, Stephen Mirrione
Hudba: Antonio Sanchez
Hrajú: Michael Keaton, Emma Stone, Kenny Chin, Jamahl Garrison-Lowe, Zach Galifianakis, Naomi Watts, Jeremy Shamos, Andrea Riseborough, Katherine O’Sullivan, Damian Young, Keenan Shimizu, Akira Ito, Natalie Gold, Merritt Wever, Edward Norton, Michael Siberry a ďalší
Vo filmovom svete nie je nováčikom, no ruku na srdce, koľko filmov si od neho naozaj pamätáme? Alejandro Gonzáles Iňárritu je pomerne nenápadný tvorca s krátkou režisérskou filmografiou. Birdman je jeho už piaty celovečerný film, s americkou produkciou však len druhý (prvý bol 21 gramov, 2003). Okrem spomínaného amerického debutu sa Iňárritu stihol prezentovať filmami ako Babel (2006) či Biutiful (2010), ktorý bol nominovaný na Oscara v kategórii cudzojazyčný film roka. Po štvorročnej odmlke mexický režisér opäť siaha na tie najvyššie priečky, a to s filmom, ktorý zachytáva príbeh herca zapadnutého prachom. Film je v slovenských kinách len pár dní, no diváci ho mali možnosť vidieť už na festivale v Benátkach o čosi skôr.
Riggan Thomson (Michael Keaton) má vrchol svojej kariéry pravdepodobne už dávno za sebou. Kedysi bol superstar vďaka role superhrdinu Birdmana. Samotný superhrdina ho aj dnes neustále prenasleduje v myšlienkach, prihovára sa mu a radí, ako docieliť úspech, lebo superhrdinovia nikdy nekľačia na kolenách. Dnes ho ľudia spoznávajú len príležitostne. Riggan však stále verí, že kariéru je možné reštartovať, preto sa rozhodne docieliť úspech na divadelných doskách na Broadway. V divadelnej hre je jednou z postáv a tiež plní funkciu režiséra. Začína sa s prípravou a prichádzajú prvé problémy, filmový herec tak na vlastnej koži pocíti rozdiel medzi filmom a divadlom.
Ani mimo skúšania to nemá jednoduché. Do života mu neustále vstupuje aj jeho bývalá manželka a pripomína mu jeho chyby, kvôli ktorým vzťah nefungoval. A ako už býva zvykom, ľudia v divadle sú ako rodina – skúšajú od svitu do mrku, zdieľajú spoločné úspechy a pády. No a s nimi prichádzajú aj konflikty, ktorých je vo filme naozaj dosť. Každý člen divadla má zároveň svoje vlastné osobné problémy, úchylky a je mačkou vo vreci pre neskúseného režiséra. Birdman nenápadne odhaľuje zákulisie príprav divadelnej hry. S postavami sme pred skúškou, počas nej i samotného vystúpenia, ktoré, ako Birdman ukazuje, sa pod ťarchou komplikácií či nútenej improvizácii neraz mení.
Lesley v podaní Naomi Wattsovej je talentovanou, no subtílnou herečkou; producenta Jaka stvárnil Zach Galifianakis; Thompsonovú dcéru Sam, bývalú narkomanku, si zahrala Emma Stone; napokon, dôraz sa kladie najmä na postavu Edwarda Nortona – Mika Shinera – ktorý je v spoločnosti uznávaným hercom, no ktorého nevyspytateľnosť často spôsobuje nemalé problémy. Norton na seba svojským prezentovaním púta pozornosť a predvádza výkon, za ktorý dostal právom oscarovú nomináciu.
Michael Keaton bol správnou voľbou. Iňárritu v ňom našiel typ herca, ktorý zažíva podobný kariérny osud. Mnohí ho poznáme práve z prvých filmov o Batmanovi z rokov 1989 a 1892, ktoré Keatona navždy zaškatuľkovali. Prešlo neuveriteľných 22 rokov a Keaton prikývol na ponuku zahrať si v dráme o skrachovanom hercovi, čo zároveň znamenal návrat na veľké plátna.
Keaton ale nebol jedinou správnou voľbou. Tou bol aj kameraman Emmanuel Lubezki (Gravitácia, To the Wonder, Strom života). Vďaka jeho precíznej práci plnej nápadov je Birdman ďalším z radu titulov, kde obraz je niekedy viac ako samotný dej. Iňárritu a Lubezki sa rozhodli pre tzv. nenápadný strih (na strih sa využívali často tmavé miesta divadelných chodieb či iné, rafinované nápady), teda vyrozprávať príbeh skrz jeden záber. Neustále sa pohybujúca kamera prenasleduje hercov z miestnosti do miestnosti, dynamicky strieda dialógy postáv a ako sám Mexičan tvrdí, znásobuje to pocit bludiska, resp. bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa utrápený herec skúšaný osudom nachádza.
Osobitnou zložkou je hudobný podklad. Tým sú hlavne bubnové rytmy. Frekvencia úderov sa neustále mení a nakoľko je jej výskyt vo filme pomerne častým javom, ide o režisérovo poukázanie na zhon – neustále náhlenie ľudí v New Yorku aj hrdinov v divadelnom svete. Zhon a honba za niečím, čo chceme v živote dosiahnuť, patria medzi základné myšlienky Birdmana.
Riggan je pripravený pre úspech obetovať všetko. V určitých situáciách až stráca prehľad o tom, kde sú postavené pomyselné hranice medzi normálnym životom a šialenstvom. A Riggan je rovnako obeťou aj modernej konzumnej spoločnosti. Ľudia mu vyčítajú, že na sociálnych sieťach nemá vlastnú fanpage, nerobí reklamu a aj preto je zabudnutý. O smutnej skutočnosti súčasného života sa herec presvedčil, keď jeho divadelná hra začala pútať obrovskú pozornosť, až po tom, ako sa na internete začne virálne šíriť video zachytávajúce nečakaný škandál z premiéry filmu.
Odovzdávanie filmových cien americkej akadémie je čochvíľa tu a Birdman patrí s deviatimi nomináciami medzi najväčších favoritov. Príbeh o človeku, ktorý svoj osud chopil do vlastných rúk, je pre americké publikum ťažšie sústo, než na aké sú zvyknutí, no možno s čistým svedomím povedať, že tento rok môže Oscara vyhrať naozaj výnimočný film nepodliezajúci vkus diváka.
