Birthday girl
Odtlačok za odtlačok

Tohtoročná Medzinárodná prehliadka filmov Scandi je v plnom prúde. V krátkych dokrútkach na festival pozýva aj Michael Noer. Ak neviete o koho ide, reč je o režisérovi dánskeho filmu Birthday girl, ktorý je taktiež zaradený v programe našich kín.

Rozvedená mama Nanna (Trine Dyrholm) spolu s dcérou Cille (Flora Ofelia Hofmann Lindahl) a jej kamarátkou dotancujú na výletnú loď. Nálada kolíše ako plavidlo; medzi Cille a Nannou vrú výčitky. Oslavu Cilliných osemnástich narodenín však zatrhne zákaz užívania alkoholu pod dvadsať jeden rokov. Nanna, ktorá chce dcére dokázať, že je zábavnou mamou, si s ňou vymení pásky označujúce vek. Kým sa o odviazanosti snaží presvedčiť aj samú seba, Cille s kamarátkou si užívajú voľnosť. Sklamaná Nanna sa vracia do svojej izby. O malú chvíľu ktosi klope na dvere. Našla sa Cille. Trasie sa a má roztrhnuté nohavičky. Mama začína pátranie po spravodlivosti na vlastnú päsť. Pokračuje aj napriek tomu, že traumatizovaná Cille sa sťahuje stále viac do seba. Mama má však omnoho viac motivácií, ako je len napraviť vzťah s dcérou. Vpred ju poháňa jej vlastná minulosť.

Neľahká situácia ponúkne Nanne možnosť konečne sa správne postaviť za Cille. Občas ale na hrane psychických či fyzických síl. Ak ide o Cille, svoje zmätenie a strach hrá prirodzene, a dokonca s dávkou mentálnej gymnastiky do problémov svojich vlastných myšlienok zapája aj diváka. Čo na filme oceňujem ešte viac, je však herečka Trine Dyrholm, ktorá okrem fantastického výkonu zastupuje veľmi ochranársky, no snaživý prototyp matky. Jej skvelé pôsobenie zároveň určujú aj veľmi jemné, no psychologicky presné motivácie a potreby zachytené v príbehu. Vykreslenie vzájomných nefunkčných vzťahov je najsilnejšie hlavne v úvode a v bode, kde sa Nanna zveruje s čímsi osobným, čo ju už dlhšie ťaží.

Avšak na to, aby sme ocenili herecké výkony či psychologické postupy, sa musíme preváľať pomerne jednoduchou prácou s motívmi. Samotné objasňovanie občasne lapá po dychu a zachádza k nelogickým detailom, ktoré narušia chod deja (napríklad scéna s odblokovaným telefónom). Tieto momenty sú príliš okaté.

Valiaca sa búrka napraví vzťah dcéry s mamou, ktoré odchádzajú so spoločným tajomstvom. „Odtlačok za odtlačok“ značí doslovnú škvrnu po nečistom konaní, aj napriek veľkej snahe ostať morálne čistým. Metafora morskej búrky zapadá do karát vyvrcholeniu emócií k záveru snímky. Skutočne si však mama Nanna zaslúži hrejivé lúče, ak vie, čo sa stalo? Očakávaný moment „pomsty“ ma osobne príliš neprekvapil, za mienku však stojí fakt, že aktom sebaobrany sa prejavili skutočné pocity Nanny a Cille. Práve to sa nesie celým filmom; potlačovanie pocitu, ktorý sa po čase nazbieral a dosiahol výšku tsunami.

Dánsky film Birthday girl plynie bez vážnejších problémov. Reálny spôsob snímania prehlbuje situácie a dodáva im vierohodnosť. Mierne ho spomaľuje potreba prílišného spájania motívov. Od nich sa však odvíjajú momenty ako spoločný tanec mamy s dcérou, ktorý je v snímke jednou z najemotívnejších časti. Reálnosť postáv je veľkým plusom. Skvelá mama Nanna už v úvode naznačí, že vie byť takou, akú ju jej dcéra potrebuje, a to je dôležitejšie než to, čo chce. Z filmového zážitku ma vyrušovalo dopovedanie, ktoré ma z príbehu vytiahlo von a pošepkalo, že sa stále dívam len na film.

---