Žáner: romantická dráma
Minutáž: 112 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Derek Cianfrance
Scenár: Derek Cianfrance, Joey Curtis, Cami Delavigne
Kamera: Andrij Parekh
Hudba: Grizzly Bear
Hrajú: Ryan Gosling, Michelle Williams, Faith Wladyka, John Doman, Mike Vogel, Marshall Johnson, Jen Jones a ďalší
Komunikácia je základom vzťahu. Komunikovať znamená počúvať a na oplátku hovoriť, čo si myslíte. Znamená neskrývať sa za prázdne slová, nehľadať zámienky ani výhovorky. Povedané takto, nejde o nič viac ako poučku, ktorá opakovaním stratila zmysel a ktorá nijako neovplyvní môj či váš život. Preto existujú filmy ako Blue Valentine, ktoré nič nezjednodušujú, neskresľujú a umožňujú nám hlbšie porozumieť medziľudským vzťahom.
Blue Valentine je iba druhým celovečerným filmom režiséra Dereka Cianfranceho, ktorý sa doposiaľ venoval viac dokumentárnej tvorbe. Ako scenárista sa podieľal aj na svojom prvom hranom filme Brother Tied (1996). Na scenári už vtedy pracoval s Joeym Curtisom, ktorého meno spolu Mikom Tillmanom nájdete aj v titulkoch tejto drámy. Blue Valentine svoju premiéru zažil už v januári 2010 v mekke nezávislého filmu, na festivale v Sundance, kde bol nominovaný na veľkú cenu poroty. Celý rok sa premietal iba na festivaloch a až začiatkom vlaňajšieho roku sa dostal do bežnej – hoci často limitovanej – kinodistribúcie.
V dvoch líniách rozprávaný príbeh manželského páru, Deana Pereiru a Cindy Heller Pereirovej, je štúdiou partnerského vzťahu a lásky, ktorá by mala byť jeho základom. Cindy je zdravotná sestra, Dean sa živí ako maliar a vychovávajú dcéru Frankie. S priemernými zárobkami síce hospodária slušne, ale žiť zo dňa na deň je pre nich už únavné. V druhej línii ich vidíme ešte ako mladých ľudí, ktorí majú celý život pred sebou a veľký potenciál niečo dosiahnuť. Obaja sú poznačení rozpadnutými a disfunkčnými rodinami a jediné, čím si sú istí, je to, že nechcú kráčať v stopách svojich vlastných rodičov.
Blue Valentine je takmer dokonalým filmom a ak mu niečo chýba, je to ťažko hmatateľné, azda až nepodstatné. Táto vzťahová dráma je výborne napísaná a s pozoruhodnou ľahkosťou strieda obe dejové línie. Scenár filmu zrel patrične dlho – dvanásť rokov – a jeho konečnej podobe predchádzalo až 67 náčrtov. Treba uznať, že neustálymi prepismi sa dráma prehlbovala a dostala sa tak až k jadru konfliktu, ktorý rozdeľuje ústredné postavy. Preto nemohla snímka zbabelo nevykľučkovať z nevyhnutného konca v prospech populárnejšieho happyendu. A tak je to dobre.
Na filme je najlepšie práve to, že postavy zostávajú s odstupom rokov sami sebou, a to aj napriek tomu, že raz ich vidíme po uši zamilovaných, druhýkrát v rozpadávajúcom sa manželstve. V tom tkvie najväčšia sila filmu a nemalú zásluhu na tom majú skvelí herci v hlavných úlohách. Ryan Gosling sa na stránky časopisov prepracoval až niekoľko mesiacov po premiére Blue Valentine a to vďaka ospevovanej dráme Drive. Dávno však v menej nápadných snímkach, ako je táto, dokázal, že patrí medzi výborných hercov, akých je vo filmovom biznise málo. Za všetko hovorí nominácia na Oscara už v roku 2007 za film Half Nelson. Čo sa týka Michelle Williamsovej, tá bola na Oscara nominovaná práve za úlohu Cindy.
Keď je film urobený tak komplexne ako tento, netreba rozoberať prácu s kamerou, štylizáciu, hudobnú zložku, kostýmy či strih, pretože nič z toho neexistuje osve – existuje iba film. (Okrem toho, komu by sa chcelo čítať ten chválospev.) Blue Valentine je príkladom detailne premysleného diela, v ktorom je všetko podriadené rozprávaniu. A vďaka tomu ponúkne veľmi intenzívny, hoci možno skľučujúci zážitok.
