Bod obnovy
Česko-slovenský pokus o Blade Runnera

Debutujúci český režisér Robert Hloz prináša sebavedomý dôkaz, že uhrančivý sci-fi film sa dá nakrútiť aj v domácich pomeroch. Očividne sa pri tom síce inšpiruje najznámejšími dielami vedecko-fantastickej kinematografie, no zasadzuje ju do českých reálií v doposiaľ nevidenej forme.

Vypiplaná vizuálna stránka v kombinácii s takmer hollywoodskou hudbou, pútala divácku pozornosť už od prvých trailerov. V obsahovej rovine Hloz pracuje s prirodzeným strachom ľudstva zo smrti, ktorú sa mu podarilo prekabátiť digitalizáciou vedomia. V nastolenej budúcnosti roku 2041 majú totiž občania ústavou garantované právo prežiť jeden celý život. V prípade neprirodzenej smrti smie byť jedinec obnovený zo svojej digitálnej zálohy. Musí však mať aktualizovaný titulný bod obnovy. 48 hodinovú rezervu svojho vedomia. Techno-biznis s potenciálom prevyšujúcim štátne zdravotné poistenie logicky láka súkromných investorov. Aktivistické hnutie zvané Rieka života sa snaží neprirodzený princíp prevencie pred smrťou sabotovať. Po zavraždení manželského páru, ktorý záhadne nie je možné obnoviť, sa do prípadu angažuje tvrdohlavá detektívka Em Trochinowská (Andrea Mohylová). Postupne odhalí, že zdanlivo jednoduchý zločin zasahuje až do najvyšších poschodí politiky.

Faktom je, že detektívna zápletka filmu nie je veľmi originálna. Predvídateľný dej nedisponuje žiadnymi nečakanými zvratmi. Postavy zosobnené archetypálnymi hercami, akým je Karel Dobrý, dávajú intuitívne tušiť, ako sa veci s privatizáciou Inštitútu obnovy v skutočnosti majú. Navyše, dialógy nedokážu naplno udržať pozornosť divákov s čím Bod obnovy zápasí dobrú polovicu minutáže.

Ťuťmák Matej Hádek hrá ako vedúci výskumu, David Kurlstat, svoj obvyklý štandard. Václav Neužil ml. nevyjde zo svojho slizkého tieňa policajného prisluhovača všemocnej inštitúcie. Večný slovenský rebel Milan Ondrík zase nepôsobí, že by bol schopný disponovať hekerskými schopnosťami ohrozujúci celý systém obnovy. Hereckou ťahúňkou tak ostáva vynikajúco zvolená Andrea Mohylová, ktorá si po celý čas drží chladný odstup. Možno sa tým bude niekomu protiviť, no do pochmúrne ladeného diela predikujúceho ideologicky rozdelenú spoločnosť, tento prístup pasuje.

Niektoré logicky nastolené otázky zostanú nezodpovedané, filozofická rovina obchádzania smrti či kontrola nad vedomím ľudstva ostáva nevyužitá, no ako celok film pôsobí na našej filmovej scéne ako zjavenie. Hoci vo finále vôbec nedoručí klasické detektívne odhalenie. Scenár by si rozhodne zaslúžil ešte aspoň polovicu úsilia venovaného úchvatnej vizuálnej stránke, ktorá kombinuje prvky socialistickej architektúry s futuristickou modernou.

Režisér Robert Hloz si s celým produkčno-kreatívnym tímom zaslúži uznanie. Bod obnovy zberá pozitívne ohlasy po filmových festivaloch po celom svete, čo vysvetľuje kreatívny zámer výskytu všetkých nápisov či novinových titulkov použitých vo filme v anglickom jazyku. Ako umelecký vývozný artikel film splnil svoj účel. So skromným rozpočtom Hloz nakrútil plnohodnotného zástupcu žánru, ktorý v našich končinách nemá obdoby. Ak ste Bod obnovy nestihli v kinách, prípadne ste boli skeptickí voči domácej tvorbe, určite si ho vyhľadajte dodatočne. Hoci ide o jasnú výhru formy nad obsahom, je úspešným signálom hlásiacim svetlé zajtrajšky českej, a tak trochu aj slovenskej, kinematografie.