Bones and All
Vyznanie lásky outsiderom

Taliansky režisér Luca Guadagnino vo svojej najnovšej snímke opäť dokazuje , že čokoľvek, sa mu dostane pod ruku, spracuje tak, že má človek pocit, akoby bol v samotnom príbehu. Nuž, možno by ste sa nechceli ocitnúť vo svete chladnokrvných kanibalov, no byť súčasťou najsrdcervúcejšieho milostného príbehu počas leta v osemdesiatych rokoch? O to by ste rozhodne prísť nemali.

Guadagnino sa vo svojom najnovšom kúsku po piatich rokoch opäť stretáva s Timothée Chalametom a (i keď len na pár minút) Michaelom Stuhlbargom. Bones and All má od sviežej romantickej idylky na talianskej riviére, akou bol film Daj mi tvoje meno, síce ďaleko, ale dej sa odohráva približne v rovnakom období osemdesiatych rokov a perfektne ho vystihuje. Od hudby, cez kostýmy a prostredie až po rétoriku ľudí a ich neustálu snahu sa nájsť.

Rovnako sa stále hľadá aj Maren, ktorá má čerstvo po osemnástke. Spolu s otcom neustále menia domov a majú problém zaradiť sa, keďže ich odchody sú vždy nečakané. Už v prvých minútach filmu zisťujeme aj šokujúci dôvod, ktorým je Marenina potreba jesť ľudské mäso. Tento jej impulz zapríčinil už veľkú zlobu – teda aspoň to tvrdí jej otec v nahrávke, ktorú jej jedno ráno nechal. Okrem tej a rodného listu svojej zmiznutej matky jej po otcovi nezostalo nič, a tak sa Maren vydáva na strastiplnú cestu, aby odhalila svoj pôvod a odpovede na desiatky otázok.

Tie sa však, paradoxne, len kopia, najmä keď stretne istého pofidérneho starého pána, ktorý ju vycítil ako jednu z „jedákov“. Tak starý Sully nazýva takých ako je on s Maren. Skutočnú oporu však nájde v chlapcovi menom Lee. Spolu cestujú naprieč Amerikou a okrem skúmania vlastnej identity sa im do cesty pripletá nevšedný a hlavne v celku nepríjemný sled udalostí. Majte na pamäti, že ide o životy kanibalov, čiže žiadna zo situácií nebude práve „normálna“.

Inakosť a moment šoku je práve to, na čom si zakladajú režisér Guadagnino a jeho dielo Bones and All. Vo svojej podstate ide o horor s romantickou zápletkou, no príbeh lásky tentoraz nespočíva v romantike, ale skôr v objavení akéhosi zázemia a rodiny. Téma kanibalizmu je prezentovaná ako niečo, čím postavy sú, nie len niečo, čo robia. Jedáci nemajú na výber, pretože je to pre nich podmienkou na prežitie a každá z postáv sa s týmto údelom vyrovnáva inak.

Ten kanibalizmus netreba tak úplne brať doslova. Áno, v príbehu figuruje ako to, čo z neho robí horor, no vôbec nie je na škodu sa zamyslieť nad širším významom. Film rozoberá začlenenie sa, zobrazenie outsiderov, ktorí hľadajú zmysel svojho života a rôzne marginalizované menšiny prahnúce po rovnosti.

A možno si len domýšľam a vo filme nie sú žiadne metafory. Napriek tomu svieži duch retro leta a temný tón hororu vzbudzujú jedinečné pocity, ktoré sa pri takomto type filmu často nevidia. Herecké obsadenie bolo síce menšie, no kvalita ich výkonov výnimočná. Taylor Russel nie je na plátne tak úplne nováčik, dovolím si však tvrdiť, že stvárnenie Maren sa medzi jej herecké úlohy zapíše ako jedno z najlepších vôbec. Mark Rylance a Michael Stuhlbarg sú dvojicou, z ktorej naskakovala husia koža a Timothée Chalamet nezaostával. „Možno ťa vyslobodí láska“, povie mu počas jednej z napínavých scén Stuhlbargov Jake a Chalametovi sa na tvári mihlo snáď desať emócií.

Aj to najkratšie zhrnutie tohto filmu napovedá, že nie je pre každého. Zlúčenina milostného príbehu s krvavým hororom nie je ľuďom celkom blízka, a tak sa Bones and All stal terčom kontroverzie. Niet sa čomu čudovať, veď potencionálne romantizovanie kanibalizmu je vo svojej podstate poburujúce. Je preto dôležité neustále divákom pripomínať, že ide len o fikciu a že netreba všetko brať príliš vážne.

---