Borg/McEnroe
Stret tenisových legiend

Športových drám sa všeobecne nenakrúca veľa, preto každý prírastok poteší. Obzvlášť z európskej produkcie. Severský výlet do sveta tenisu získava všade po svete prevažne pozitívne reakcie, ale z filmového hľadiska ide len o ľahko nadpriemerný film, ktorý stavil na správne mená – Björn Borg a John McEnroe sú najväčšie osobnosti svetového tenisu v 70. a 80. rokoch.

Motivácia Švédov, ktorí za týmto filmom prevažne stoja, je samozrejme jasná. Väčšiu tenisovú hviezdu pred a ani po Björnovi Borgovi nemali. Talent, ktorý sa narodí zrejme len raz. Jeho rivalita s Johnom McEnroeom plnila stránky novín po celom svete už týždne pred akýmkoľvek turnajom, na ktorom sa mali stretnúť. Ako však ukazuje samotný film, najviac bola živená samotnými médiami a obom športovcom to osobne veľmi nevyhovovalo.

Film sa ich snaží priblížiť divákom z iného pohľadu. Tenis dominuje aj vo flashbackoch, ale vidíme najmä neľahké začiatky Borga, ktorý sa trápil sám so sebou, ale aj s istým nepochopením rodiny či športového okolia. Verejnosť v roku 1980, v čase blížiaceho sa Wimbledonu, stále fascinuje radikálne odlišný štýl hry oboch tenistov. Ako však postupne zisťujeme, sú si obaja oveľa podobnejší, ako by ktokoľvek čakal.

Škoda, že Shia LaBeouf nedostal viac priestoru, filmu by to len pomohlo. Osobne pritom tohto herca veľmi nemusím, ale úlohy v tom čase neobľúbeného Johna McEnroea sa zhostil výborne a prekvapivo autenticky. Švédsky herec Sverrir Gudnason je takmer dokonalá kópia Björna Borga, a to platí aj pre mladíkov, ktorí stvárnili jeho mladšie ročníky. Našťastie ich nevyberali len podľa výzoru, ale všetci traja to zvládli aj po hereckej stránke. Prím hrá samozrejme Gudnason, o ktorom ešte určite budeme počuť.

Veľmi veľa vecí v tomto filme je naozaj dobre zvládnutých a napriek tomu to akosi nefunguje. Snímka je monotónna, čo v prípade športového filmu tak trochu prekvapí. Chýba akákoľvek dynamika, napätie, a tak aj psychicky vypäté scény ako diváci sledujeme s riadnym odstupom. Borg/McEnroe jednoducho nevtiahne.

A to je fakt škoda. Koncept je zaujímavý, scenár si všíma dobré momenty zo života oboch športovcov a dej vystavaný okolo wimbledonského turnaja má hlavu a pätu. Herci nesklamali, práve naopak. Slabým článkom reťaze je v tomto prípade réžia. Tá bola zverená do rúk dánskeho filmára Janusa Metza Pedersena, pre ktorého to bol prvý celovečerný hraný film. Doteraz nakrúcal dokumenty a má za sebou zopár prác pre televíziu. Z istej strany viem jeho angažmán pochopiť. Dokumentaristický pohľad môže takejto téme vyhovovať a skutočne to je na snímke cítiť, chýba mu však skúsenosť s dramatizáciou príbehu.

Či sa na film vyberiete, alebo nie, nechám na vás. Ak máte radi oboch titulných športovcov, snímka by vás mohla potešiť, aj keď od tenisovej úrovne záverečného zápasu, ktorým vrcholí nielen turnaj, ale i príbeh filmu, netreba veľa čakať.

---