Boss Level
Checkpoint, z ktorého niet úniku

Poznáte ten odporný pocit, keď hráte svoju obľúbenú videohru a už po minimálne tisícom pokuse prejsť najťažší level vás opäť zabije ten darebák, ktorý striehne za rohom? Ak ste kedysi zažili tento pocit, určite lepšie pochopíte hlavného hrdinu filmu Boss Level.

Roy (Frank Grillo) to má náročné. Len sa ráno zobudí a už musí bojovať o život s neznámym útočníkom v jeho byte. Sekundu po tom, čo odrazí jeho útok mačetou, sa za oknami zjaví vrtuľník, z ktorého vytŕča guľomet snažiaci sa rozstrieľať celý Royov byt. Ak sa mu aj podarí uniknúť, jeho náročné dopoludnie v tej chvíli nekončí. Ešte ho naháňajú dve drsné dámy na rýchlom aute s ešte rýchlejšími zbraňami a to stále nie je finálny výpočet zloduchov, ktorých za jeden deň stretne.

Hlavný hrdina musí rozlúštiť nielen spôsoby, ako sa zbaviť zabijakov, ale aj to, čo sa vlastne deje. Dookola si prehráva včerajšok, keď sa stretol s matkou svojho dieťaťa (Naomi Watts), ktorú, zdá sa, videl naposledy. Spočiatku síce nič nedáva zmysel, Roy však musí hrať túto zvrátenú hru naďalej. Nech sa stane čokoľvek, vždy sa totiž vráti v čase späť k rannému prebudeniu a boju s chlapom s mačetou vo vlastnom byte.

Boss Level je prinajlepšom dobré akčné béčko, a to nehovorím ako výčitku, práve naopak. Ambície byť výnimočným filmom síce má, zdá sa však, že režisérovi Joeovi Carnahanovi bránil v rozlete nižší rozpočet. Cítiť to trochu zo scenára (niektoré podozrivo často sa opakujúce scény v rozpočtovo nenáročných lokáciách) aj z technickej strany filmu (slabšie CGI, čo však v zásade nemusí vadiť, ak sa budeme tváriť, že ide len o počítačovú hru). Hlavný hrdina sám seba vníma ako niečo medzi Indiana Jonesom a hlavným hrdinom snímky 96 hodín. Charakterové paralely by sme asi hľadali ťažko, no niektoré tvorivé nápady si Carnaham a spol. pri písaní scenára určite požičali.

Aby som však nezavádzal, Boss Level určite nie je bohapusté vykrádanie svojho žánru. Veľmi sa mi pozdával štýl rozprávania príbehu a rozumné dávkovanie informácií pre spoznanie sveta, v ktorom sa príbeh odohráva, považujem za veľké plus. Vysvetleniachtivý divák si musí chvíľu počkať, nie však pridlho na to, aby všetko pochopil. Hodenie publika priamo do deja nás ušetrí nudných momentov, akcia odsýpa, načasovanie je obstojné, ešte aj tie chvíle, pri ktorých už-už tušíte, že príde nuda, sa nakoniec nejavia ako úplne zlé.

Čo možno chýbalo, je lepšie využitie vedľajších postáv. Frank Grillo si hrá svoju one man show, lenže to je zle, lebo Naomi Watts je tu takmer neviditeľná a zúfalo málo priestoru tu má Mel Gibson. Jeho záporná postava je podarenou paródiou na všetkých zloduchov a cítiť to najmä z jeho superdlhých vysvetľujúcich monológov, ktoré možno nedávajú zmysel a veľakrát ich ani poriadne nedopočúvate do konca, lebo intenzita jeho hlasu klesá takmer na nulu, je to však veľká sranda a pokojne by som si tých scén rád užil aj viac. Mám však smolu. Obzvlášť ma to mrzí preto, že Gibson si očividne svoju postavu užíva a podozrievam ho z toho, že prijal túto ponuku len kvôli jednej jedinej štipľavej replike o liberáloch a jednej ďalšej, ktorú radšej ani nespomeniem. Netradične zaujímavo sa svojej úlohy chopil aj taký Will Sasso, ktorý, tak ako ostatní, veľa priestoru nedostal a prekvapil aj muž za pultom v bare, ktorého som, ak sa nemýlim, videl v sérii Hangover.

Zaseknutia sa v časovej slučke, ktorú tvorcovia poňali skrz počítačovú hru, v ktorej sa hrdina vracia stále na miesto akéhosi checkpointu, sa mi páčia. Boss Level je aj vďaka tomu poctou starým videohrám, viackrát spomenutým aj vo filme. Aj staré videohry však mali niečo, čo mi v snímke chýbalo – silnejší záver. Súboj dobra so zlom, záchrancu s úhlavným nepriateľom, mi prišiel mizerne odfláknutý, nudný a nezapamätateľný. To je podľa mňa chyba a veľká škoda zároveň.

Napriek tomu, že film má svoje muchy, ja som sa pri ňom bavil a verím tomu, že sa zapáči aj širšiemu publiku. Miesto veľkých očakávaní sa stačí naladiť na akčné béčko a nejeden herný aj filmový fanúšik bude snímkou potešený.