Originálny názov: The Bounty
Žáner: akčná dobrodružná dráma
Minutáž: 132 minút
Krajina: Veľká Británia | USA
Rok: 1984
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Roger Donaldson
Scenár: Richard Hough, Robert Bolt
Kamera: Arthur Ibbetson
Strih: Tony Lawson
Hudba: Vangelis
Hrajú:Mel Gibson, Anthony Hopkins, Laurence Olivier, Edward Fox, Daniel Day-Lewis, Bernard Hill, Philip Davis, Liam Neeson, Wi Kuki Kaa, Tevaite Vernette, Philip Martin Brown, Simon Chandler a ďalší
Epocha 80-tych rokov býva často označovaná aj ako obdobie, v ktorom sa viaceré filmové štúdiá sústreďovali na oprášenie starších, no hlavne úspešných zaoceánskych a európskych kinematografických diel. Tituly ako A Boh stvoril ženu (And God Created Woman, 1988), Na konci s dychom (Breathless, 1983), Dostavník (Stagecoach, 1986) či Zjazvená tvár (Scarface, 1983) sú dostatočným dôkazom o odhodlanosti vtedajších filmových tvorcov zaobliecť klasiku do novšieho šatu a priblížiť ju tak modernému divákovi. Podobnú ideu mal aj tím okolo produkcie ikonického príbehu o námornom kapitánovi jej Veličenstva, ktorý pre vzburu prišiel o velenie, loď a vlastnú dôstojnosť.
Film s názvom Bounty je už v poradí piatym spracovaním legendy, čo svedčí o mimoriadnej obľube tejto svetoznámej témy. Ako jediný však na rozdiel od predošlých verzií narába s danou látkou v diametrálne odlišnej rovine, než ako bývalo v minulých dekádach zvykom. Dielo totiž vychádza z knižnej predlohy námorného historika Richarda R. Hougha nesúcej názov Kapitán Bligh a pán Christian, ktorý sa vo svojej publikácii snaží hodnoverne vykresliť udalosti spojené s príčinami a okolnosťami danej udalosti. Na projekte sa pôvodne začalo pracovať už v roku 1977, a to pričinením oscarového režiséra Davida Leana, pre ktorého boli snímky s historickou tematikou srdcovou záležitosťou (nakrútil o. i. filmy Lawrence z Arábie, Doktor Živago, Most cez Rieku Kwai).
Pre neutíchajúce rozpory s výkonným producentom však musel tesne pred začiatkom nakrúcania od projektu odstúpiť a prenechať miesto inému kolegovi. Traduje sa, že v úzkom výbere „náhradných“ režisérov bol aj Michael Cimino, ktorý však diplomaticky účasť na filme odmietol. Keď si spomenieme, aké „finančné“ muky pripravil producentom z MGM pri nakrúcaní jedného z najväčších kasových prepadákov všetkých čias (Nebeská brána, 1980), môže byť štúdio len rado. Po zdĺhavých rokovaniach karta nakoniec prischla neznámemu austrálskemu režisérovi Rogerovi Donaldsonovi, ktorý mal za sebou len dva priemerné celovečerné filmy. Ten sa k tejto práci dostal najmä pričinením svojho dobrého priateľa Mela Gibsona, ktorý bol projektom v jeho počiatočnej fáze veľmi nadšený.
Dej samotného filmu je divákovi podaný formou retrospektívneho rozprávania kapitána Williama Bligha – unaveného, zmoreného a ohrdnutého muža, ktorý sa v úvode filmu musí obhajovať pred komisiou pre námorné otázky zo súdneho dvora v Greenwichi, ktorá ho obvinila z toho najhoršieho zločinu, akého sa môže veliteľ lode dopustiť – z jej straty. Profesionálne pripravenou obhajobou svojich činov nám postupne z pozície skrytého rozprávača predostiera správu o udalostiach spojených s expedíciou na Tahiti, ktorá mala byť rutinnou plavbou za dovozom prírodného bohatstva z tamojších končín. Obklopený priateľmi dôstojníkmi, schopnou posádkou a dostatočnými zásobami sa vydáva na zdanlivo priamočiaru cestu.
Strastiplná plavba rozbúrenými vlnami Tichého oceána je prvou previerkou charakteru posádky. Spochybnenie rozhodnutí kapitána zo strany prvého dôstojníka pána Fryera znamená jeho degradáciu a vymenovanie nového kapitánovho zástupcu – pána Fletchera Christiana. Po dlhej a náročnej ceste Bounty konečne zakotví na brehu spomínaného ostrova. Posádke sa splnili tie najdivokejšie sny – pohostinné domorodé obyvateľstvo, nevyčerpateľné zásoby potravy, absolútna sloboda. No nič netrvá večne a všetko je pominuteľné.
Bounty Rogera Donaldsona môžeme smelo zaradiť medzi revizionistické typy filmov. Mýty a zaužívané postupy predošlých snímok s obdobnou tematikou sú tu podrobené veľmi náročnej skúške, z ktorej nevychádzajú víťazne. Film totiž spája na prvý pohľad nezlučiteľné motívy – psychológiu deštrukcie vzťahu dvoch priateľov s dobrodružnou-historickým spracovaním. V porovnaní s predošlými verziami (najmä tej z roku 1962) ide o výrazný posun k hĺbkovej analýze oboch hlavných protagonistov – a to kapitána Williama Bligha a jeho prvého dôstojníka pána Fletchera Christiana. Režisér Donaldson podrobuje výskumu vzájomné priateľstvo týchto mužov a prostredníctvom schopnej dramaturgie mapuje proces jeho totálnej skazy. Už nie sme svedkami čiernobielych dialógov z predošlých verzií, ale úprimných a osobných spovedí ľudských bytostí, ktorým osud učinil prizerať sa na to, ako jeden druhého sklamali. Je priam vzrušujúce sledovať, ako sa stierajú hranice medzi dobrom a zlom a ako si hlavní dvaja protagonisti postupne zamenia svoje role.
Najväčšou výzvou pre tvorcov bolo obsadenie titulných úloh, nakoľko konkurencia z minulosti bola priveľká. Na palube lode sa už plavili Eroll Flynn s Maynom Lyntonom (1933), Clark Gable s Charlesom Laughtonom (1935) a Marlon Brando s Treworom Howardom (1962), takže výber vhodných kandidátov z vtedajšej ponuky voľných a dostupných hercov bol dosť zúžený. Angažovanie Anthonyho Hopkinsa do úlohy kapitána Bligha bolo s prihliadnutím na vykreslenie charakteru postavy v scenári jasnou ranou do čierneho. Aj keď z komerčného hľadiska mal Sir Anthony najúspešnejšie roky ešte len pred sebou, jeho výkon patrí k najsilnejším zbraniam filmu. Kapitán v jeho podaní stráca akékoľvek karikatúrne črty typické pre Laughtona a Howarda, ubudlo expresívne herectvo a vyslovené prehrávanie. Spôsob, akým k nám prostredníctvom svojej figúry prehovára dodnes, spôsobuje zimomriavky. Jeho náprotivok Mel Gibson sa k projektu dostal ako vychádzajúca hviezda od austrálskych protinožcov. Aj keď v tom čase ešte nedosahoval takých kvalít ako Hopkins, neurobil si hanbu a bol mu dôstojným protivníkom. Christian v jeho podaní dostal nový rozmer – už ho neberieme ako predstaviteľa absolútneho dobra, ale človeka, ktorý koná neuvážene, prchko a bez úcty k autoritám.
Obsadenie vedľajších úloh je takisto ukážkovým príkladom efektívneho kastingu a pre viacerých hercov bolo účinkovanie v tomto filme míľnikom v kariére. V úlohe pôvodného prvého lodného dôstojníka Johna Fryera sa predstavil mladučký Daniel Day-Lewis, pre ktorého to bola prvá výrazná úloha vo filme. Nekrôchaného a nedisciplinovaného námorníka Churchilla si zasa strihol Liam Neeson, ktorý predtým takisto nemal významnejšie skúsenosti. Laurence Olivier a Edward Fox boli v úlohách sudcov námorného súdu v úvode a závere filmu čerešničkou na výborne upečenej torte.
Tvorcovia sa už od samého začiatku nakrúcania zasadzovali o to, aby filmovanie prebiehalo na reálnych exteriérových lokáciach v záujme dosiahnutia čo najväčšej miery autenticity. Film si vás získa uhrančivými zábermi kamery, ktorá svojim bystrým okom zachytila čarokrásne prostredie Tahiti, Nového Zélandu a malebného ostrova Pitcairn, ktorý bol skutočným útočiskom vzbúrencov z Bounty. Emocionálna sila týchto poeticky oslňujúcich, takmer dokumentárnych scén perfektne umocňuje hudobný sprievod dnes už legendárneho Vangelisa. Ten ako priekopník elektronickej hudby mal už za sebou spoluprácu na viacerých úspešných projektoch (napr. Ohnivé vozy, Blade Runner) a musím povedať, že ani hudba k tomuto filmu nezaostáva za očakávaniami. Klávesy majstrovho syntetizátora dodávajú vždy jednotlivým sekvenciám to správne vyznenie – či už ide o podtrhnutie atmosféry idylickej zábavky námorníkov so sporo odetými domorodkyňami, alebo dokreslenie vyhrotenej situácie medzi kľúčovými postavami.
Osobitne by som chcel vyzdvihnúť jedinečnú vlastnosť tohto filmu – a to výpravnosť. Hlavný producent Dino De Laurentiis bol už vo svete veľkoryso financovaných filmov známa firma a pre snímku získal na vtedajšie pomery slušných 25 miliónov amerických dolárov (pričom napr. druhý diel dobrodružstiev Indiana Jonesa stál 28 miliónov amerických dolárov), čo sa odrazilo najmä na stavbe imitácií architektonických budov z 18-teho storočia, kostýmoch, verných replikách dobových zbraní a vybavenia posádky. Vyslovenou špecialitou pre tento film je loď HMS Bounty. Nakoľko vtedajšie špeciálne efekty nedokázali plnohodnotne nahradiť zábery plávajúcej lode bez toho, aby nevyčarovali úsmev na tvári, musela si produkcia vypomôcť klasickým a v podstate aj najosvedčenejším spôsobom. Náklady na stavbu autentickej repliky lode tvorili niečo okolo 4 miliónov dolárov (a teda takmer jednu pätinu celkového rozpočtu) a dodnes sa jej služby využívajú v Discovery Bay v Hong Kongu pri uskutočňovaní charterových plavieb.
Je udivujúce, že aj napriek veľmi pozitívnym ohlasom kritiky film takýchto kvalít v kinách prepadol a nezarobil ani polovicu vynaložených investícií. A pritom v rozmedzí 132 minút dokonale opája zmysly, estetika filmu je impozantná svojou podmanivosťou a okúzľujúcou ľahkosťou. Takéto filmy sa kedysi točili a verím, že sa nadšení tvorcovia k ich tvorbe znova raz vrátia.
