Originálny názov: The Bourne Legacy
Žáner: akčný dobrodružný triler
Minutáž: 135 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Tony Gilroy
Scenár: Tony Gilroy, Dan Gilroy, Robert Ludlum
Kamera: Robert Elswit
Hudba: James Newton Howard
Hrajú: Jeremy Renner, Edward Norton, Rachel Weisz, Donna Murphy, Joan Allen, Albert Finney, David Strathairn, Oscar Isaac, Scott Glenn ďalší
Päť rokov po tom, ako režisér Paul Greengrass s veľkým úspechom uviedol tretie pokračovanie filmovej série o špičkovom agentovi Jasonovi Bournovi sa do našich kín dostal štvrtý diel – pod titulom Bournov odkaz však Matta Damona nehľadajte. Mierna nedôvera voči tomuto pokračovaniu vyplýva z toho, že iba pôvodná trilógia bola postavená na originálnej knižnej sérii spisovateľa Roberta Ludluma publikovanej v osemdesiatych rokoch. Avšak už prvý diel, Agent bez minulosti (The Bourne Identity, 2002) sa kdesi uprostred s predlohou rozchádza a je viac dielom scenáristov než Ludluma, aj keď si zachováva mnohé motívy ako napr. snahu uniknúť zo sveta špiónov a emocionálnu a psychickú nevyrovnanosť hlavného hrdinu.
Ale aj tak – Bournov odkaz bez Bourna? Naposledy sa CIA agentke Pamele Landyovej podarilo s Bournovou pomocou zverejniť tajnú operáciu Blackbriar a projekt Treadstone. Vo vládnej agentúre nastávajú krušné chvíle a krízový manažment reprezentovaný Ericom Byerom (Edward Norton) sa rozhodne, že súvisiaci program Outcome musí byť zrušený, kým ten mediálny chaos neprehrmí. Jedného po druhom začnú likvidovať agentov, až kým nezostane iba Aaron Cross (Jeremy Renner). Ten však potrebuje neustály prísun zelených a modrých piluliek, aby si udržal vylepšené fyzické a mentálne schopnosti. Jeho kroky teda vedú k doktorke Marte Shearingovej (Rachel Weisz), ktorá ako jediná prežila vyčíňanie masového vraha v ich laboratóriu, ktoré bolo výskumnou vetvou programu Outcome.
Bournov odkaz je na svoje vlastné nešťastie uväznený v nehostinnej krajine medzi obyčajnosťou a nesplnenými očakávaniami. Pre tých, ktorí v akčnom filme či trileri hľadajú zaujímavú zápletku a sú schopní z dynamického strihu a rýchleho tempa naháňačiek vyabstrahovať príbeh, bude to, čo nájdu, takmer určite nepostačujúce. Ak vám však k dobrému zážitku postačí, že pri sledovaní slastne zabudnete na každodenné problémy a nebudete snoriť po scenáristických pokleskoch, Bournov odkaz vás nesklame.
Nejde však o to, čo Bournov odkaz pokazil, ale skôr o tom, čo v ňom chýba. Jeremymu Rennerovi sa nedá vyčítať zlé hranie, tobôž nemôžeme kritizovať ostrieľaného Edwarda Nortona či Rachel Weisz. Dej sa posúva vyrovnaným tempom a na technickú stránku filmu si tak veľká produkcia dá dobrý pozor. Ide o ten istý Bournov svet, s rovnakými hráčmi a rovnakým scenáristom, Tonym Gilroyom, ktorý dokonca vymenil Paula Greengrassa na poste režiséra. A možno tu je pes zakopaný – Greengrass možno nebol veľmi známy, kým sa mu do cesty nepostavil druhý a tretí diel Bourna, no dal filmom presne to, čo scenár potreboval – svieže spracovanie, ktoré ho posunulo do sféry duchaplného trileru o súboji intelektov a nie svalov. A čo je hlavné, udržiaval si zdravý odstup od scenára a vytiahol z neho to najpodstatnejšie – v strede toho celého bol hrdina a jeho prežívanie a neistota, odhaľovanie toho, kým bol a rozhodnutie, kým bude. A to, že si ho zahral Matt Damon a rolu tajného agenta zvládol lepšie, než mnohí predpokladali, bolo príjemným plusom.
Greengrass však po Bournovom ultimáte (2007) považoval trilógiu za dôstojne uzavretú a vtedy učinil aj ono vyhlásenie, podľa ktorého by sa štvrtý diel mohol pokojne volať Bournova zbytočnosť. Iróniou je, že v kontexte predchádzajúcich filmov, ktoré sú naladené skôr dramaticky, než akčne, došlo na jeho slová. O podstatnej zmene štýlu a vyznenia filmu najlepšie svedčí posledná akčná sekvencia, ktorá trvala odhadom azda až dvadsať minút, no svedčí iba o tom, že ju boli filmári schopní zaplatiť a nakrútiť. Po realistických akčných scénach, ktoré predefinovali žánrový štandard, sa zľahla zem – čo je samozrejme aj zásluhou scenáristickej absurdity a pocitu, že divák bude donekonečna odpúšťať, že sa tvorcom z rukáva vynorí vždy nový super-druper tajný mega vyštelovaný program zabijakov. Vymývanie mozgov sa zrazu oproti fantazijnej genetickej modifikácii nostalgicky javí ako veľmi gentlemanský spôsob, ako vyrobiť bandu zabijakov oddaných vláde. Bournovmu odkazu veľmi chýba plastickosť reality – Cross a doktorka Shearingová kade tade utekajú, ale velenie operácie, ktoré sa rozhodlo zrovnať celý tajný program so zemou, sa presúša iba z jednej miestnosti do druhej, ktoré od seba odlíšite iba počtom obrazoviek. K interakcii medzi nimi, žiaľ, nedôjde.
A čo tak piaty diel?
Tetralógie sú čoraz menej raritné a keď filmová séria zarába, štúdio neváha vyrábať. Nikoho však neprekvapí, ak štvrtý film v poradí dopadne veľmi tvrdo na dno, lebo publikum je skrátka už nasýtené a aj tí najľahostajnejší z divákov ucítia odradzujúci pach peňazí. Okrem toho, tretí diel to kvalitatívne dotiahol tak ďaleko, že sa mu ušlo niekoľko vedľajších kategórii na udeľovaní Oscarov. Takže, ak by sa chystal piaty diel, o ktorom sa Matt Damon v hypotetickej rovine vyjadruje veľmi pozitívne (samozrejme, Greengrass by nesmel chýbať), tak tento medzičlánok číslo štyri veľmi pekne poslúžil ako boxovací panák, po ktorom diváci s radosťou a novou vervou privítajú skutočného a jediného Bourna.
Verný producent celej Bournovej série, Frank Marshall, vyjadril túžbu vidieť v ďalšom dieli Rennera a Damona bok po boku, čo na prvé počutie znie smiešne (poškvrniť čistokrvnú Damonovu trilógiu týmto ľavobočkom?), ale nie je to až tak rúhačská myšlienka. Aaron Cross sa od Bourna líši vo všetkom, v čom by mohol – jeho dôvody na vstup do armády a programu sú banálne – byť užitočný pre krajinu, byť súčasťou niečoho väčšieho, no vždy zostal len pešiakom, ktorý vykonáva rozkazy velenia. Keď mu film vezme vládne zázemie, nezostane mu nič, iba prostá túžba prežiť. Stretnutie Bourna a Crossa by práve preto mohlo byť zaujímavé – Bourne má filozofiu a motiváciu, Cross má pár zmutovaných génov. Dokopy sú ako mozog a kladivo, ktoré by mohli konečne rozprášiť tú mnohohlavú korporáciu vyrobenú z nespočetných nánosov tajných programov.
Zatiaľ to však pre päťku nevyzerá dobre. Ľudia sa na Bournov film bez Bourna nehrnú a zatiaľ čo trilógia svoje náklady v kinách vždy aspoň zdvojnásobila, príjmy z Odkazu sa za prvé dva týždne premietania ešte len s vypätím síl doťahujú na polovicu rozpočtu. Navyše, počas prvého víkendu, ktorý býva spravidla najsilnejší, zarobil na prvej priečke v návštevnosti „iba“ 38 miliónov dolárov, čím síce prekonal prvý diel, no v porovnaní s druhým (52 mil.) a tretím Bournom (69 mil.) ide o veľmi slabé výsledky. (Žeby kríza?) Čo bude ďalej, závisí v prvom rade od zhovievavosti produkčných štúdií a neskôr od toho, či sa Greengrassovi na stôl dostane dostatočne zaujímavý scenár – pretože, kde je Greengrass, tam je Matt Damon a kde je Damon, tam sú aj diváci.
