Žáner: dráma
Minutáž: 90 minút
Krajina: Slovensko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Jakub Kroner
Scenár: Jakub Kroner
Kamera: Jakub Kroner,Slavomír Kralovič
Hudba: CreativeMusicHouse, Molochvlavo
Hrajú: Zuzana Fialová, Peter Batthyany, Robert Roth, Róbert Jakab, Jakub Kroner, Ján Kroner, Anna Šišková, Ľuboš Kostelný, Peter Aczel
Neskúsený, no dychtivý mladík (Ľuboš Kostelný) odkiaľsi z periférie, sedí vo vlaku. Jeho vytúženým cieľom je centrum diania. Nič menšie, než Bratislava. Aby spoznal, že možno nie je všetko tak, ako si vysníval, osud mu zosiela pomocníka. Rovnako starého chalana z Petržalky. Ten sa vyzná. Nahodí španielsky prízvuk a náležite poučí nášho naivného outsidera o pretvárke a falši.
Toť intro celovečerného hraného debutu Jakuba Kronera, nazvaného rovnako príznačne ako povrchne: Bratislavafilm. Režisér nám sľubuje, že nazrieme pravdu pod oslňujúcim leskom života v hlavnom meste. Mimocelebritnú a mimotelevíznu realitu pravého undergroundu. Záplavu autenticity v podobe „čistých“ rapperov, drsných gangsterov, ich „príručných“ honosných kurvičiek, cynických taxikárov, buzerujúcich policajtov a teenagerov, snažiacich sa navzdory všetkému raziť si vlastnú spravodlivú cestu. Mozaiku veľkomesta zrieďuje do znesiteľnejšej formy vypichnutím udalostí jedného dňa v živote niekoľkých hrdinov. Podobne ako medzi ich zapeklitými osudmi osciluje aj medzi žánrami: od polodokumentu, cez mládežnícky film a krimithriller po hláškovaciu komédiu.
Nezabúdajúc na mizériu, v akej sa slovenský film ocitol v posledných pätnástich rokoch, otázka ešte stále môže stáť takto: má táto snímka aj iný prínos, okrem toho, že vôbec vznikla? Nepochybne áno, ak sa zameriame na produkčnú rovinu diela. Jakub Kroner je v podstate vrstovníkom generácie, o ktorej natočil svoj film a ktorej je určený. Projekt z veľkej časti vznikal „na kolene“, s minimálnymi finančnými a technickými možnosťami. Ako študentský film. Tie však väčšinou nejdú do komerčnej distribúcie. Množstvo nehercov, resp. širšiemu publiku neznámych tvári pôsobí veľmi osviežujúco. Aj taká Zuzana Fialová či Peter Batthyanyi sa popri nich dostávajú do iného svetla. (Hoci ich priamy mix v rámci jednej scény je niekedy rozpačitý.) Jednoznačné definovanie cieľovej skupiny je tiež istým posunom. Žánrovo roztrieštený film aj tak drží (takmer vždy) pokope, lebo pamätá na svojho diváka.
Rozpočtové obmedzenia sa nanešťastie premietajú aj do obsahovej chudoby. Niektoré vrstvy rozprávania majú vysoký výpovedný potenciál (najmä rovina „dílera“ v podaní Michala Nemtudu). Ostáva zakuklený: príbehy nedospejú k vyvrcholeniu. Ak, tak „vyvrcholenie“ nesprevádza očakávané uvoľnenie nahromadeného napätia. Alebo sme vystavení drastickému a úplne neodôvodnenému „riešeniu“ náznakového konfliktu, ako v prípade taxikára (Jozef Kapec). Tvorcom (tvorcovi) sa darí vypointovať dialóg dvoch nahulených kamarátov či Fialovej jašenie po slušnej dávke kokaínu. Bitky (vďaka roztrasenej kamere a často matnému obrazu) tiež vyzerajú dostatočne realisticky. Ale všetko sú to len čriepky. Až keď zložíme mozaiku, zistíme, že nedáva veľa zmyslu.
Hip-hopová komunita si príde na svoje, minimálne vďaka soundtracku. Bratislavafilm je viac o bratislavskom hip-hope, než o Bratislave. V pokuse o umelecký záznam kultúry jednej generácie je jeho najväčší prínos.
