Dnes ráno som si v mailoch, v priečinku vhodne označenom ako „promotions“ našiel odkaz na článok. Klikol som naň. V článku som sa dozvedel informáciu. O tom, aký má tento film celosvetový úspech. Aký? Veľký. Tohto roku zatiaľ druhý najväčší po Zootopii. (Zootropolise? WTF? Prečo slovenskému prekladu rozumiem menej ako pôvodnému názvu?) Ale článok obsahoval aj predpoveď. Že Captain America: Občianska vojna čo nevidieť prekoná bilión dolárov v tržbách zo svetových kín. (To je miliarda pre vás všetkých, ktorí sa uspokojíte so štandardnými neamerickými mierami.) Prekoná Zootopiu a bude prvý! Jes! Jes! Džijeäah! Aspoň po najbližší superhrdinský film.
Captain America: Civil War
superhrdinský
2016 / 147 min. / MP 12
USA
Réžia
Anthony Russo, Joe Russo
Scenár
Christopher Markus, Stephen McFeely
Čím si tentoraz kráti chvíľu náš obľúbený fiktívny americký vojak Steve Rogers? Spolu s partiou sa snaží zabrániť ukradnutiu bakaného vírusu v Lagose. Teda s časťou partie, lebo v samostatných filmoch Avengeri nikdy nepracujú všetci pokope. Pochopiteľne: Ani si nechcem predstavovať, na koľko voľna má taký radový avenger nárok po každej záchrane sveta. A že sú takí neohrozenučkí, napríklad Čierna vdova s úsmevom a bez rozcuchania účesu prežije výbuch granátu v dodávke, spokojne bakaný vírus uchránia pred zneužitím.
Akorát zlý zlodej/priekupník/terorista nechce do basičky a radšej sa sám odpáli. Džihád na nich! Len ma mätie, že tento je vanishovo biely. Čo to má byť? Zasraná politická korektnosť… Prítomná Scarlet Witch (Šarlátová baba), avendžerka s istými telekineticko-psychopatickými schopnosťami, chce zabrániť explózii, tak vybuchujúcu výbušninu vyhodí do vzduchu (doslova), no keď hore konečne vybuchne, trafí časť mrakodrapu a pár ľudí predsa len zomrie.
Avendžeri (podľa vzoru tínedžer) sa zhromaždia v domovskej Amerike na stretku s ministrom zahraničia. Dozvedia sa od neho, že Organizácia spojených nádorov im už nemieni tolerovať ich bezohľadnosť a ľahostajnosť voči následkom, teda škodám na životoch a majetku. Ak chcú pokračovať v zachraňovaní sveta, musia sa podvoliť tomu, aby ich svet mohol kontrolovať. Neslýchané! Dobrú vôľu treba prejaviť podpisom absurdne hrubého dokumentu nazvaného Sokovia Accords, inak ich rozpustia a môžu konečne dovolenkovať všetci naraz až naveky.
Dochádza k titulnej občianskej vojne, čiže rozkolu medzi drahými superhrdinami. Tony Stark/Iron Man argumentuje v prospech podpisu, lebo sa cíti (oprávnene) zodpovedný za genocídneho robota Ultrona a katastrofu v Sokovii. Kapitán Amerika by sa v libertariánskom duchu najradšej spoľahol na vlastný úsudok, odmieta akési „akordy“. Nakoniec, dalo sa to čakať. Keď sa OSN do niečoho zamieša, môžete sa spoľahnúť, že bude vojna. Alebo už dávno je. Napätie stúpa, je to zaujímavé až fascinujúce.
Avendžerovské prešľapy v úcte k životu im minister pripomína premietaním deštrukčných scén z predchádzajúcich filmov MCU. Na to máme všetok čas na svete, keďže Občianska vojna má iba obvyklé dve a pol hodiny ako všetky ostatné diely v tejto rozpínavej sérii. Aj v týchto scénach sú však straty na civilných životoch iba implikované, keďže Marvel v doterajších filmoch po niečom takom ako obete prakticky nepáchol. Existovali väčšinu času mimo obraz ako tí chudáci, ktorých sa nepodarilo zachytiť uprostred pádu zo 113. poschodia alebo vytiahnuť z auta s nefunkčnými brzdami. Čo že v Avengers (2012) v New Yorku popadala polovica Manhattanu? Naši hrdinovia predsa zachránili, koho mohli. A koho nemohli, toho sme nevideli, čo nás po nich.
Logika obmedzenia voľného pohybu pre Avengerov má poriadne diery. Veď mohli by argumentovať presne príkladmi, ktoré používa minister na ich obvinenie: že v New Yorku či v Sokovii sa snažili minimalizovať počet civilných strát. Presne tak ako v Lagose: keby nálož nevybuchla vo výške, detonovala by na zemi na preplnenom trhovisku, kde by (predpokladám) zabila a zranila oveľa viac ľudí. A tiež ste si všimli, ako marvelovci radi preháňajú názvy svojich filmov? „Vek“ Ultrona trval zopár dní(?), „občianska vojna“ je konflikt zopár premotivovaných maniakov.
Ale nejaký konflikt my diváci potrebujeme, inak by predsa film nebol vôbec o ničom. Niežeby to, čo nám tu producenti ponúkajú, vydalo na niečo blízke závažnosti alebo emocionálnej komplexnosti. Nech sa promotéri týchto filmov akokoľvek oháňajú reagovaním na súčasné globálne problémy, Avengeri a celé to ich Univerzum ich zjednodušujú a predžúvajú tak ako to filmy vyžadujúce globálne publikum musia robiť. Preto je do vrcholnej scény boja (vojny) medzi dvoma frakciami Avendžerov vrhnutých najviac peňazí a času, scenáristického „vtipu“ a vizuálnej veľkoleposti. Niežeby som sa veľmi nasmial z hlášok Petra Parkera a Tonyho Starka, prednášaných bez nadýchnutia počas zúrivej akcie, v ktorej sa nedá orientovať.
Hlavne že opäť padajú budovy a lietadlá sa trhajú napoly v priestore ľudoprázdneho letiska, kam ani vtáčik-letáčik nechyruje. (Ozaj, stane sa témou niektorého ďalšieho marvelovského opusu ubližovanie zvieratám, keď ľudí už poriešili? Tipnime si.) A hlavne že z celej tej vari 15-minútovej orgie mlátenia sa a roztrepávania všetkého naokolo neplynú prakticky žiadne dlhodobé dôsledky pre ani jeden charakter. Jak by aj mohli? Všetci sú zazmluvnení na ďalších dvadsať filmov dopredu.
Svetlým momentom v tomto tradičnom mixe deštrukčného porna, konverzačnej komédie a uniformového fetišizmu by mohol byť hlavný záporák Helmut. Snažia sa ho vykresliť ako obyčajného človeka, pozostalého zo Sokovie. Na pomstu Avendžerom používa len svoj rozum a skúsenosti. Ale zase odkedy sú agenti štátnych služieb obyčajní ľudia? A jeho plán pomsty sa komplikovanosťou a závislosťou na faktoroch, ktoré nedokáže ovplyvniť, vyrovná hocičomu z hlavy Lexa Luthora alebo Gargamela. Podobnosť názvu Sokovia so Slovakiou a umiestnenie krajiny niekam do východnej Európy musíme v záujme národnej hrdosti považovať za čisto náhodné. Preto, lebo Helmut Zumo (typické východoeurópske meno) vraví, že Sokovia bola zlyhávajúcim štátom dávno pred Avendžermi. Nič také sa u nás nedeje.