Carmen

Originálny názov: Carmen

Žáner: Romantická dráma
Minutáž: 102 minút
Krajina pôvodu: Španielsko
Rok: 1983
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Carlos Saura
Scenár: Carlos Saura, Antonio Gades ( opera Carmen)
Kamera: Teodoro Escamilla
Hudba: Paco de Lucía, Georges Bizet
Hrajú: Antonio Gades, Laura del Sol, Paco de Lucía, Marisol, Juan Antonio Jimenéz

Tanec vyžaruje úžasnú silu, ktorá dokáže rozprúdiť ľudskú krv do neopísateľných stavov. Svojou vášňou dokáže pohltiť celé ľudské telo, ktoré sa stáva voči nemu bezradné a poddáva sa jeho vplyvu. O moci tohto „živlu“ nás môžu presvedčiť svetoznáme tanečné súbory ako ,“Lords of the Dance“, ktorého sofistikovaná choreografia strhne nejedného fanúšika írskych tancov, alebo baletné zoskupenie „Nederland Dans Theater“.

Jedným elementom z tohto živlu je i Flamenco, temperamentný tanec, reprezentujúci najmä Španielsko. Je zrkadlom duše, ktoré reflektuje pocity radosti, lásky, vášne, ale i stav nenávisti a žiarlivosti. Tanečníci nám ním odhaľujú svoje emócie vychádzajúce z hĺbky duše – cante hondo. Tento tanec je zmesou hudby a rytmu, podmaňujúci si celé srdce človeka. Medzi filmy, ktoré vyzdvihujú tanečné kreácie, patrí neodmysliteľne Hriešny tanec z dielne Emila Ardolina. Nezabudnuteľný milostný príbeh 80. rokov prepojený tancom Jennifer Grey a Patricka Swayzyho dojal nežnú časť pohlavia. Latinsko – americké rytmy si zobral za gro deja aj Guy Ferland ( Dirty Dancing: Havana Nights).

Ďalším režisérom, ktorý si zobral za mušku latinsko – americké tance je Carlos Saura (Cuenca, Tango, Mamička oslavuje 100. narodeniny). Táto žijúca legenda španielskej kinematografie nesklamala a jeho Carmen predstavuje voľné pokračovanie filmov Krvavá svadba a Čarodejná láska. V spomínaných snímkach je prezentovaná temperamentná osobnosť a tancom talentovaný choreograf Antonio Gades, ktorý je v tomto dieli ústrednou postavou. Mimochodom, podieľal sa aj na scenári. Carmen teda uzatvára režisérovu voľnú trilógiu.

Snímka neomylne dýcha španielskym temperamentom a dokonale reprezentuje španielsky národný tanec. Saura sa podujal na znovuzrodení Carmen, ktorá ako francúzska opera v 19. storočí nedobyla srdcia divákov. Dielo Georgea Bizeta, francúzskeho hudobného skladateľa, sa tak nedočkalo významnejšieho uznania v dobe svojho vzniku. Avšak relevantné miesto v osude Carmen zohráva novela od autorky Prospero Merimée. Až tu je prvýkrát spomenutý ľúbostný príbeh španielskeho seržanta a zvodnej cigánky.

Antonio Gades, ako predstaviteľ tanečného choreografa Antonia, je postavený pred neľahkú úlohu. Je šéfom svojho tanečného súboru, pripravuje predstavenie v podobe tanečných súbojov a v neposlednom rade i vyberá vhodné adeptky, ktoré sa ich zúčastnia. Medzi nimi sa ocitá i Carmen. Nato, aby ho očarila svojím talentom, mu stačil jeden pohľad. Nielen že sa stáva hlavnou postavou v pripravovanom predstavení, ale zaujme i miesto v jeho srdci. Túži po tom, aby sa Carmen stala nielen paňou jeho srdca, ale dokonca i kráľovnou parketu.

Práve preto, že je jej choreograf, vyžaduje od nej bezchybnú súhru pohybov, ktorú si tento tanec spájajúci židovskú, vizigótsku, arabskú, gregoriánsku a byzantskú kultúru žiada. Antoniov nekompromisný prístup ju núti čo najlepšie preniknúť cez imaginárny svet zrkadiel, odzrkadľujúci symbolický príbeh tanca. Naučí ju ako „tancovať“ dráždivými pohľadmi a milostnými výzvami.

Dej je situovaný prevažne do priestorov tanečnej sály. V nej velí nekompromisný Antonio a Conchita, profesionálna tanečnica v stredných rokoch, Antoniova pravá ruka.. Nedokáže zniesť, že jeho myseľ sa čoraz viac venuje mladučkej a krásnej Carmen, jej potencionálnej náhradníčke.

Mená hereckého obsadenia nepatria medzi najzvučnejšie, no nedá mi nevyzdvihnúť výkony hlavných predstaviteľov. Carmen v podaní Laury del Sol je očarujúca a svojimi pohľadmi ma úplne presvedčila. Jej herecké postavy môžete vzhliadnuť napríklad vo filmoch Furia, The Crew alebo The Hit. Rolu jej partnera zahral Antonio Gades, ktorého život pred štyrmi rokmi skolila zákerná rakovina. Svoj život zasvätil súboru Flamenco, ktorého bol vedúcim, no koncom deväťdesiatych rokov bola jeho činnosť pozastavená. Nesmiem pozabudnúť ani na španielsku Národnú cenu, ktorú si v 1988 mal možnosť prevziať ako úplne prvý tanečník.

Kamera v tomto prípade zvládla celkom slušne svoju úlohu. Záber súbežne zachytávajúci idúce kroky v rytme flamenca sa vydarili a patrí možno k najlepším vo filme. Tak ako nesmieme zabudnúť i na detailné zachytenie pohľadov a mimiky tváre tanečníkov. Film skončil, aspoň pre mňa, dosť prekvapujúco a strhujúco.

Strhujúci dej vášnivo tancujúceho súboru pod vedením diktátorského choreografa, si vyslúžil okrem iných i cenu BAFTA za najlepší cudzojazyčný film a nominácie na Oscara a Zlatý glóbus. Tým, že sa dej odohráva zväčša len v priestoroch sály, nemáme možnosť nahliadnuť do tajov španielskej kultúry a politického diania 80- tych rokov. V každom prípade vám odporúčam nenechať si ujsť tento Španielskom dýchajúci film, ktorý vás na celých 102 minút alegorickou cestou, stiahne do víru tanca.