Čarodejnica

Náhodou a s istou nevôľou som sa ocitol na projekcii filmu Čarodejnica. Jediné, čo sme o ňom vedeli, bolo to, že získal ocenenie za réžiu na festivale Sundance v roku 2015. Už to mohlo trochu naznačovať, že nepôjde o tradičný horor. A tým rozhodne nie je v žiadnom zmysle tohto výrazu.

Viac ako horor je to asi dobová dráma, ale je to aj tým, že svoju hororovú rovinu buduje takým starosvetským spôsobom. Čarodejnica je autorským debutom mladého režiséra a scenáristu Roberta Eggersa, ktorý bol podľa vlastných slov témou čarodejníctva v prvých anglických kolóniách v Novom svete fascinovaný odmalička. Scenár filmu vo veľkom postavil na dobových záznamoch a aj veľa replík pochádza priamo zo súdnych spisov.

Snímka sa odohráva niekedy v 17. storočí v prostredí puritánov (jedna z kresťanských siekt, ktoré kolonizovali Ameriku) v Novom Anglicku. William (Ralph Ineson) a jeho rodina sú vykázaní z osady kvôli tomu, že je zrejme ešte puritánskejší než ostatní. Početná rodinka odchádza do divočiny a pri veľkom lese si vybudujú farmu. V ďalšom roku, keď už je na svete aj piate dieťa, sa im prestáva dariť. William nie je najlepší hospodár, jedla na zimu nebude dostatok, z čoho pramenia prvé obavy a starosti celej rodiny.

Potom, čo neznáma čarodejnica z lesa ukradne najmladšie dieťa, ešte stále batoľa a rituálne ho zabije, sa spustí kolotoč udalostí, ktoré nemôžu skončiť dobre. A nie je to primárne ani tak čarodejnicou, ktorá je vo filme divákom rýchlo priznaná.

Hrdinovia filmu, teda členovia rodiny, sú veľmi jednoduchí, ale často sympatickí ľudia. Bez vzdelania, bez kontaktu s vonkajším svetom, plne oddaní viere. Veľká časť toho, čo divák z ich úst počuje, sú modlitby a ako rastie zúfalstvo a strach, aj vzájomné obviňovanie sa. Dopláca na to najmä najstaršia dcéra Thomasin (Anya Taylor-Joy), ktorú matka viní azda za všetko.

Dlho to vyzerá tak, že rodinka sa postupne scvokne bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu a niekoľkým členom rodiny sa to evidentne aj stane. Nadprirodzené, či lepšie povedané diabolské sily sú prítomné, ale Robert Eggers ich dávkuje postupne a v malom. Do popredia sa tak dostáva hlavne dobre budovaná atmosféra, ktorá vás v komornom svete hrdinov absolútne pohltí. Dopomáha jej k tomu správne zvolená hudba od skúseného kanadského skladateľa Marka Korvena (urobil napr. soundtrack k sci-fi hororu Kocka).

Hlavné sú však herecké výkony hercov stvárňujúcich rodinu, a to vrátane detí. Možno dokonca hlavne tých detí. O Anye Taylor-Joy azda nemá ani zmysel hovoriť, čaká ju sľubná kariéra, ale najmä predstaviteľ jej mladšieho brata Caleba, Harvey Scrimshaw, zvládol prekvapivo komplexnú postavu priam výborne. Zaujmú aj najmenší Ellie Grainger a Lucas Dawson v rolách dvojčat Mercy a Jonas. Táto svojská bezstarostná dvojka má viacero silných scén, ktorých význam sa naplno odkryje až so záverom filmu.

A práve záver môže výrazne ovplyvniť váš pohľad na celý film. Nechcem prezrádzať, ale ani ja som s ním nebol práve spokojný. Veľmi ľahko totiž môže vyvolať dojem, že o čo sakra vlastne išlo? Nijako to však neneguje všetky už spomenuté kladné stránky Čarodejnice. Je to hlavne veľmi intenzívna a zaujímavá sonda do života a hláv ľudí na kraji divočiny počas kolonizácie neznámeho sveta. Z toho, že Eggers čerpal z historických záznamov o čarodejníctve, si dovolím usudzovať, že o to išlo aj jemu.

A úprimne, ak by tento počin nebol zabalený do hororu, kto by sa išiel pozrieť do kina na partičku uletených puritánov, ktorým ich viera zatemňuje hlavy a nevedia si priznať, v čom je skutočne problém?

---