Centrálna inteligencia

Ak ste v posledných dvoch rokoch pričuchli k nejakej americkej komédii, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že v nej účinkoval Kevin Hart. Takmer povinná súčasť filmov so zábavnými prvkami sa dala dokopy s poloakčným hrdinom Dwayneom „The Rockom” Johnsonom (ktorý mal ale vždy väčší talent baviť než biť), aby priniesli Centrálnu inteligenciu.

Na strednej škole je Bob Stone (The Rock) najmenej obľúbeným študentom, neraz čelí kvôli svojmu výzoru brutálnej šikane a výsmechu spolužiakov. Calvinovi Joynerovi (Kevin Hart) na strednej zasa nechýba popularita, úspechy a ani predpoklad veľkej a úspešnej budúcnosti po boku najkrajšej spolužiačky na škole. To je však minulosť, dnes sú životy oboch hlavných hrdinov niekde úplne inde. Kým Calvin sa zasekol v nudnom zamestnaní bez dobrých vyhliadok do budúcnosti, Bob pracuje v CIA. Po stretnutí po rokoch sa Calvinov život radikálne zmení a najbližších pár dní patrí šialenému kolotoču udalostí a akcie, ktorú môžete zažiť, len ak máte kamoša v tajných službách. A zatiahne vás do prípadu. A neviete ani to, či sa mu dá veriť…

Typická akčná buddy komédia je žánrom, ktorý nestráca na sile ani po rokoch, hoci netrhá rekordy návštevnosti a, povedzme si úprimne, nepatrí ani medzi skvosty kinematografie. Vzhľadom na veľké množstvo filmov s podobným námetom však musia tvorcovia prísť s niečím originálnym. Napríklad ústrednou dvojicou. Kevin Hart je šoumen, zabávač a v komediálnom žánri je ako doma. Dokonca až tak, že mu to na poslednom preberaní Oscarov vytkol aj jeho herecký kolega Chris Rock v úvodnom monológu.

Jeho parťák Dwayne Johnson má s komédiami tiež skúsenosti (napríklad zo Zúbkovej víly alebo Plánu hry), šťastie však skúšal aj v iných žánroch. V Centrálnej inteligencii sa vo svojej úlohe snaží spojiť „drsnú” aj „zábavnú” stránku The Rocka do postavy nie celkom tradičného agenta. V niektorých momentoch pripomína rolu, ktorú stvárnil v snímke Pain and Gain, svalnáča s nie práve najväčšou mozgovou kapacitou.

Dôležitým prvkom úspechu takejto snímky je chémia medzi hlavnými postavami. Namiesto spoločných vlastností stavili tvorcovia na rozdiely medzi Hartom a Johnsonom. Malý chlapík v nudnom zamestnaní verzus veľký „búchač“ ako agent tajných služieb. Ten drsný z dvojice má rád jednorožce a Twilight. Ten menej drsný žije naoko spokojným životom, v skutočnosti má však jeho manželstvo vážne trhliny. V tomto kamarátstve nechýba riadna dávka humoru, nejde však o klasické poštuchovanie sa medzi dlhoročnými kolegami, skôr o zábavu na základe charakterov a nechýba ani niekoľko narážok na popkultúru (svoje schytá aj taká Taylor Swift).

Problém vtipnej zložky však spočíva v tom, že dávkovanie dobrých frkov nie je celkom vyvážené, po slovných prestrelkách sa objavujú hluché miesta, hoci pri takomto scenári by sa to vtipmi malo len tak hemžiť. Na druhej strane, použité vtipné pasáže majú šmrnc (špeciálne scénka, keď sa Calvin a jeho manželka dostanú k terapeutovi).

Akčné scény diváka nerušia, nemajú prečo. Za veľmi pozitívne môžeme považovať niektoré vtipno-funkčné nápady použité pri prestrelke v kancelárii (útok banánom, oslepenie agentov CIA výstrelom do tlačiarenskej farby), ako aj prestrelku v závere, ktorá v divákovi prebudí nepokoj a zvedavosť, ako to celé naozaj je.

Centrálna inteligencia nerobí prevrat na poli komédií a charakterizovať by sa dala ako „lepší priemer“. V našich kinách sa každoročne premelie niekoľko podobných snímok, táto však určite neurazí a ako celok pôsobí relatívne dobre. A ak je cieľom pobaviť prítomných divákov v kinosále (a to teda asi je), tak je tento určite splnený.

---