Červená volavka
Zláka vás do kina?

Špionážny triler Červená volavka (Red Sparrow) u nás vyvolal prekvapivo silnú vlnu diváckeho záujmu. Do kina som sa vybral presne týždeň po premiére na pomerne skorú projekciu a sála bola takmer plná. Pohľad na celosvetové tržby prezrádza, že to v iných krajinách nie je samozrejmosť.

Možno pomohlo to, že film sa nakrúcal aj v Bratislave a tých zopár krátkych scén určite neprehliadnete. Štáb sa viac pohyboval po neďalekej Budapešti, ktorá má aj v príbehu svoje miesto. Bratislava slúžila len ako „náhrada“ za iné lokality.

Film bol nakrútený podľa rovnomenného debutového románu bývalého agenta CIA Jasona Matthewsa, ktorého literárna kritika chválila pre autentický prístup, schopnosť vyhnúť sa žánrovým klišé a pre detailne vykreslené postavy, čo však neplatilo pre tie ruské. Odvážnejší ho dokonca prirovnávali ku klasikovi žánru, Johnovi le Carré, ktorý bol zasa agentom britskej MI5.

Príbeh sa točí okolo ruskej primabaleríny Dominiky Jegorovej (Jennifer Lawrence), ktorá počas vystúpenia utrpí vážnu zlomeninu nohy, čo náhle ukončí jej kariéru. Po návrate z nemocnice ju to postaví do existenčných problémov. Žije len s vážne chorou matkou v byte, ktorý jej dalo divadlo. Perspektíva je teda veľmi zlá. Ako záchranca prichádza strýko Ivan (Matthias Schoenaerts), brat mŕtveho otca, pracujúci pre ruskú tajnú službu SVR. Tak sa Dominika zúčastni svojej prvej misie, na ktorú nie je vôbec pripravená. Slúži však len ako volavka, aby pripravený zabijak mohol odstrániť nepohodlného politika.

Dominika nakoniec nemá na výber a odchádza na výcvik do špeciálnej školy pre budúcich agentov, ktorých osud má byť rovnaký ako ten jej. Trénujú ich v oblastiach ako zvádzanie, manipulácia a podobne. Zďaleka to nepôsobí ako plnohodnotný výcvik, napriek tomu zvládne Dominika všetky situácie prekvapivo ľahko.

Snímka ako triler nefunguje. Napätie buduje jedine soundtrack, ale atmosféru má film inak veľmi vydarenú. Odohráva sa v súčasnosti a pracuje s motívom obnovenej studenej vojny medzi dnešným putinovským Ruskom a nerozhýbaným Západom. Objavujú sa problémy s tempom, možno sa sem tam pristihnete, že vás to tak trochu aj nudí, ale tieto momenty sa snažili tvorcovia využiť na šokovanie divákov. Áno, tam kde chýba napätie, sa celkom pravidelne objavujú rôzne šokujúce momenty, väčšinou doprevádzané násilím. Cítiť z toho prvoplánovosť.

Červená volavka nepobrala od svojej knižnej predlohy jej kladné stránky. Odhliadnuc od žánrových klišé neprekvapí ani typický príbeh o hľadaní krtka v tajnej službe, ale najviac zamrzia ploché postavy. Nikto, možno okrem Ivana v podaní skvelého belgického herca Matthiasa Schoenaertsa, nemá uveriteľnú motiváciu pre svoje konanie. Postupne je to v príbehu cítiť čoraz viac.

Najhoršie v tomto smere dopadol Joel Edgerton, ktorý stvárnil amerického agenta Natea Nasha. Neviem si predstaviť, že by niekto s jeho charakterovou výbavou mohol naozaj pracovať v tajnej službe. Pre to, aký je – dôverčivý a s prehnanou potrebou chrániť svoje zdroje – sa mu na päty lepia chyby počas celého príbehu, ale to je problém scenára.

Ten nepomohol ani inak herecky dobrej Jennifer Lawrence. Nič, čo jej postava v tomto filme robí, nie je v skutočnosti nijako odôvodnené. Prerod z úspešnej baletky na vynikajúcu tajnú agentku na plátne nikdy neprebehne. Vždy bez zaváhania urobí to, čo treba a dokáže sa zorientovať aj v naozaj komplikovaných situáciach, ktoré pri spätnom pohľade zas až taký zmysel nedávajú. O tom, že dokáže preľstiť skúsených veliteľov úplnými hlúposťami, alebo vydržať niekoľkodňové mučenie, je asi aj škoda hovoriť.

Veru, samá škoda. Červená volavka bola ambicióznym projektom, na ktorom pracovalo množstvo skúsených tvorcov, ale ako sa v poslednej dobe opakovane stáva, filmu škodí najmä slabší scenár. Príbeh ako taký však dokáže zaujať a udržať pozornosť po celú dobu minutáže, takže z kina si našťastie neodnesiete zlý pocit. Nebudete však ani nadšení.

---