Juhoafrický režisér Neill Blomkamp práve uviedol do kín svoj tretí celovečerný film a v mnohom sa pri ňom snažil vrátiť k svojej úspešnej prvotine District 9. Hneď na úvod musím povedať, že ani jeho druhý pokus, po Elysiu z roku 2013, prekonať ju, či aspoň sa jej dorovnať nevyšiel. Naozaj sa však snažil.
Chappie
akčný, sci-fi
2014 / 120 min. / MP 15
USA / Mexiko / Južná Afrika
Réžia
Neill Blomkamp
Scenár
Neill Blomkamp, Terri Tatchell
Sklamania z Elysia si bol režisér pravdepodobne, napriek komerčnému úspechu, sám vedomý. Pri filme Chappie sa totiž pokúšal zopakovať, čo najviac s úspešného receptu pre District 9. Scenár opäť napísal v spolupráci so svojou manželkou, scenáristkou Terri Tatchell. Dejovo sa vrátili do Johanesburgu blízkej budúcnosti, využili dokumentárne i spravodajské zábery a rovnako zobrazili tú horšiu stránku života v tomto veľkomeste.
Vzdali sa však akýchkoľvek pokusov rozoberať dôležité spoločenské problémy, čo bol nosný prvok predošlých dvoch filmov. Príbeh tak tentoraz pôsobí odľahčene, svoje miesto tu má humor a možno i náznak satiry. Čiastkových nedostatkov je tu viacero, ale zásadný problém je tu len jeden – rozprávačstvo. Jednoducho im to nešlo. Scenár obsahuje množstvo slabých miest, nelogických skratiek a snaha o návrat do známych vôd sa tu bije s pokusmi o, povedzme, experimentovanie, ktoré ich paradoxne zaviedlo skôr do „vykrádania“ žánru než k originálnym nápadom.
Ostrieľaný fanúšik sci-fi tu bude mať totiž až príliš často pocit, že to a to už niekde videl. Námetov sa núka veľa – Číslo 5 žije, RoboCop a tak ďalej. Téma nasadenia robotov do policajných služieb je aktuálne pomerne živá, spomenúť môžeme napríklad seriál Almost Human z roku 2013. Podobných diel bude určite v ďalších rokoch pribúdať.
Bežný filmový divák bude spokojnejší a ak máte radi Die Antwoord, je to váš film. Dvojica Ninja a Yolandi Visser z tejto juhoafrickej rapovej formácie dostali v snímke Chappie úctihodný priestor. Len to nie sú herci, takže to má svoje limity. V podstate ani nehrajú, čo podčiarkuje aj to, že vo filme vystupujú pod vlastnými menami, či v prvom prípade pod umeleckým. Na soundtracku sa nachádza aj ich hudba, takže to miestami pôsobí viac ako ich film. Niektorí fanúšikovia to tak podľa všetkého aj chápali.
Viac priestoru ako Ninja a Yolandi mal len samotný Chappie. Robot, ktorý sa vo vývoji dostane niekam na hranicu tínedžerského veku, takže je skôr komickou postavičkou, i keď zároveň aj hýbateľom deja. Vďaka tomu, že túto postavu Sharlto Copley naozaj zahral (robot bol následne animovaný na jeho telo), pôsobí vierohodne a miera jeho interakcie z okolím je výnimočná.
Vo filme však nie je núdza o kvalitných hercov. Sigurney Weaver, Hugh Jackman a dokonca i Dev Patel však hrajú len druhé, či tretie husle. Hlavne Sigurney je tu takmer zbytočne. Chýba tu tak výrazné silné herectvo, ktoré by film udržalo pokope aj vo chvíľach, keď iné zložky zlyhávajú.
A tie zlyhali. Neviem presne, či ide o poslednú tretinu, alebo len štvrtinu filmu, ale záver je jednoducho zlý. Všetky doteraz zmienené nedostatky sa od istej chvíle kopia. Najhoršie na tom je to, že film je dovtedy veľmi dobrý, potom sa rozpadáva. Nefunguje ani napätie, ani nič iné. Miestami to pôsobilo, ako keby nemali dostatok času, tak to na rýchlo nejako urobili. Podobne do prázdna vyletelo aj Elysium. Zo všetkých chýb sa teda Blomkamp nepoučil.